Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Boeing B-29 Superfortress bol svojho času najdokonalejším bombardérom na svete. Výkonné motory, diaľkovo ovládané guľomety či tlakované kabíny z&nbsp;neho robili skutočne smrtiaci stroj. Dokázal odniesť až deväť ton bômb a&nbsp;mal maximálny dolet vyše deväťtisíc kilometrov. Navyše dokázal vyletieť až do výšky 9&nbsp;700 metrov a&nbsp;pohodlne sa vyhnúť dostrelu väčšiny japonských protilietadlových zbraní. Počas druhej svetovej vojny nemal žiaden iný štát k&nbsp;dispozícii dokonalejší bombardér.

Stalin viackrát žiadal amerického prezidenta Roosevelta, aby v&nbsp;rámci programu materiálnej pomoci dodal sovietom aj lietadlá B-29. USA dodali Sovietom 400-tisíc džípov a&nbsp;nákladiakov, 12-tisíc obrnených vozidiel, takmer dvetisíc lokomotív, 2,6 milióna ton pohonných hmôt,&nbsp;1,7 milióna ton jedla a&nbsp;vyše 11-tisíc lietadiel. Medzi nimi však nebol ani jeden Boeing B-29 Superfortress.

Američania a&nbsp;Sovieti už počas druhej svetovej vojny nemali práve priateľské vzťahy. Bola to skôr z&nbsp;núdze cnosť tvorená faktom, že stáli proti spoločnému nepriateľovi. Palivo, potraviny, tanky a&nbsp;stíhačky pre boj na východnom fronte boli jedna vec, ale poskytnúť Sovietskemu zväzu bombardéry schopné zasiahnuť cieľ na inom kontinente USA nechceli.

Našťastie pre Stalina však mali posádky bombardérov B-29 rozkaz pristávať v&nbsp;núdzových prípadoch na území ZSSR. V&nbsp;lete 1944 sa tak stalo počas náletu na Japonsko a&nbsp;tri lietadlá, konkrétne General H.H. Arnold Special, Ding How, a Ramp Tramp, museli pristáť vo Vladivostoku. Letcov Sovieti poslali domov, ale bombardéry previezli do továrne pri Moskve napriek žiadostiam Američanov o&nbsp;ich vrátenie. Sovietski leteckí konštruktéri začali ihneď pracovať na jednom z&nbsp;najodvážnejších a&nbsp;najkomplexnejších projektov reverzného inžinierstva v&nbsp;dejinách. Mali zostrojiť rovnaký stroj, akým disponovali USA. Jedno lietadlo rozobrali, na súčiastky, druhé používali ako porovnávací kus a&nbsp;tretie slúžilo na testovacie lety.

Stalin nariadil, aby konštruktéri skopírovali B-29 celkom presne, do najmenšieho detailu. To sa však ľahšie povedalo, než spravilo. V&nbsp;ZSSR chýbali kapacity na výrobu mnohých súčiastok, problematickým sa ukázal byť aj plášť lietadla. Američania totiž používali imperiálny systém, zatiaľ čo v&nbsp;ZSSR bol zavedený metrický systém. Sovieti tak napríklad neboli schopní vyrobiť hliníkový plášť rovnakej hrúbky ako Američania. Iné boli aj guľomety a&nbsp;napríklad pneumatiky museli Sovieti hľadať na trhoch s&nbsp;vojnovými prebytkami.

Najväčším orieškom sa ukázal byť centrálny palebný systém, ktorým sa ovládalo päť guľometov pomocou piatich analógových počítačov priamo z&nbsp;kabíny. Strelec bol schopný páliť zo všetkých naraz a&nbsp;počítače brali do úvahy rýchlosť lietadla, gravitáciu, teplotu i&nbsp;vlhkosť vzduchu, čím sa dosahovala oveľa vyššia presnosť. Systém bol tak komplikovaný, že dokonca aj svetoznámy konštruktér Andrej Tupolev bol prekvapený, keď ho sovietski inžinieri dokázali zrekonštruovať.

O&nbsp;necelé dva roky bol na svete Tupolev Tu-4. Vážil len o&nbsp;340 kilogramov viac než B-29, rozdiel bol menej než jednopercentný. Na prvý pohľad vyzerali lietadlá úplne rovnako, mali rovnaké rozpätie krídiel i&nbsp;dĺžku, dosahovali rovnakú rýchlosť, totožný bol aj dolet či maximálna nosnosť. Kolovali dokonca klebety, že zabudnutý písací stroj v&nbsp;B-29 sa stal bežnou súčasťou výbavy Tu-4. Konštruktér Leonid Kerber, ktorý na projekte pracoval, neskôr priznal, že Tupolev sa tak bál Stalina a&nbsp;Beriju, že radšej skopíroval bombardér do najmenšieho detailu, len aby sa vyhol prípadným postihom za neuposlúchnutie rozkazu.

Prvé Tu-4 zišli z&nbsp;výrobnej linky v&nbsp;roku 1947 a&nbsp;19. mája 1947 sa ocitli vo vzduchu. 3. augusta sa konal severne od Moskvy letecký deň, kde boli prítomní aj hostia z&nbsp;USA. Vo vzduchu počuli známy zvuk, keď sa zrazu objavili tri lietadlá B-29, ktoré si kedysi Sovieti nechali. Potom však priletel štvrtý bombardér a&nbsp;ZSSR dal svetu najavo, že stroj dokázali konštruktéri úspešne skopírovať.

Do roku 1952, keď bola výroba Tu-4 ukončená, vzniklo asi 850 týchto lietadiel. Cenné skúsenosti, ktoré inžinieri pri tomto projekte získali, následne pretavili do vývoja sovietskych strategických bombardérov. Mimochodom, upravený Tu-4 niesol aj vôbec prvú sovietsku jadrovú bombu.

Majstrovský projekt sovietskych konštruktérov: Americké lietadlo skopírovali do bodky

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Majstrovský projekt sovietskych konštruktérov: Americké lietadlo skopírovali do bodky

Autor článku

Noel

Súvisiace články

FOTO Protiamerická propaganda z KĽDR: Zábery, ktoré nie sú vhodné pre citlivé povahy

Detroitský achát: Odpad, z ktorého po desaťročiach vznikajú drahé šperky

VIDEO Pokemon GO ešte nezomrel, dedko loví zvieratká cez 64 smartfónov

Veci, ktorými sa ľudia zásobovali počas pandémie: Nešlo len o droždie a múku

Prichádza vegetariánsky steak z 3D tlačiarne, chutí ako ozajstný

Najlacnejšie elektrické auto sveta vám doručia domov, ale chceli by ste ho vôbec?

Výber pre vás