Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Boeing B-29 Superfortress bol svojho času najdokonalejším bombardérom na svete. Výkonné motory, diaľkovo ovládané guľomety či tlakované kabíny z&nbsp;neho robili skutočne smrtiaci stroj. Dokázal odniesť až deväť ton bômb a&nbsp;mal maximálny dolet vyše deväťtisíc kilometrov. Navyše dokázal vyletieť až do výšky 9&nbsp;700 metrov a&nbsp;pohodlne sa vyhnúť dostrelu väčšiny japonských protilietadlových zbraní. Počas druhej svetovej vojny nemal žiaden iný štát k&nbsp;dispozícii dokonalejší bombardér.

Stalin viackrát žiadal amerického prezidenta Roosevelta, aby v&nbsp;rámci programu materiálnej pomoci dodal sovietom aj lietadlá B-29. USA dodali Sovietom 400-tisíc džípov a&nbsp;nákladiakov, 12-tisíc obrnených vozidiel, takmer dvetisíc lokomotív, 2,6 milióna ton pohonných hmôt,&nbsp;1,7 milióna ton jedla a&nbsp;vyše 11-tisíc lietadiel. Medzi nimi však nebol ani jeden Boeing B-29 Superfortress.

Američania a&nbsp;Sovieti už počas druhej svetovej vojny nemali práve priateľské vzťahy. Bola to skôr z&nbsp;núdze cnosť tvorená faktom, že stáli proti spoločnému nepriateľovi. Palivo, potraviny, tanky a&nbsp;stíhačky pre boj na východnom fronte boli jedna vec, ale poskytnúť Sovietskemu zväzu bombardéry schopné zasiahnuť cieľ na inom kontinente USA nechceli.

Našťastie pre Stalina však mali posádky bombardérov B-29 rozkaz pristávať v&nbsp;núdzových prípadoch na území ZSSR. V&nbsp;lete 1944 sa tak stalo počas náletu na Japonsko a&nbsp;tri lietadlá, konkrétne General H.H. Arnold Special, Ding How, a Ramp Tramp, museli pristáť vo Vladivostoku. Letcov Sovieti poslali domov, ale bombardéry previezli do továrne pri Moskve napriek žiadostiam Američanov o&nbsp;ich vrátenie. Sovietski leteckí konštruktéri začali ihneď pracovať na jednom z&nbsp;najodvážnejších a&nbsp;najkomplexnejších projektov reverzného inžinierstva v&nbsp;dejinách. Mali zostrojiť rovnaký stroj, akým disponovali USA. Jedno lietadlo rozobrali, na súčiastky, druhé používali ako porovnávací kus a&nbsp;tretie slúžilo na testovacie lety.

Stalin nariadil, aby konštruktéri skopírovali B-29 celkom presne, do najmenšieho detailu. To sa však ľahšie povedalo, než spravilo. V&nbsp;ZSSR chýbali kapacity na výrobu mnohých súčiastok, problematickým sa ukázal byť aj plášť lietadla. Američania totiž používali imperiálny systém, zatiaľ čo v&nbsp;ZSSR bol zavedený metrický systém. Sovieti tak napríklad neboli schopní vyrobiť hliníkový plášť rovnakej hrúbky ako Američania. Iné boli aj guľomety a&nbsp;napríklad pneumatiky museli Sovieti hľadať na trhoch s&nbsp;vojnovými prebytkami.

Najväčším orieškom sa ukázal byť centrálny palebný systém, ktorým sa ovládalo päť guľometov pomocou piatich analógových počítačov priamo z&nbsp;kabíny. Strelec bol schopný páliť zo všetkých naraz a&nbsp;počítače brali do úvahy rýchlosť lietadla, gravitáciu, teplotu i&nbsp;vlhkosť vzduchu, čím sa dosahovala oveľa vyššia presnosť. Systém bol tak komplikovaný, že dokonca aj svetoznámy konštruktér Andrej Tupolev bol prekvapený, keď ho sovietski inžinieri dokázali zrekonštruovať.

O&nbsp;necelé dva roky bol na svete Tupolev Tu-4. Vážil len o&nbsp;340 kilogramov viac než B-29, rozdiel bol menej než jednopercentný. Na prvý pohľad vyzerali lietadlá úplne rovnako, mali rovnaké rozpätie krídiel i&nbsp;dĺžku, dosahovali rovnakú rýchlosť, totožný bol aj dolet či maximálna nosnosť. Kolovali dokonca klebety, že zabudnutý písací stroj v&nbsp;B-29 sa stal bežnou súčasťou výbavy Tu-4. Konštruktér Leonid Kerber, ktorý na projekte pracoval, neskôr priznal, že Tupolev sa tak bál Stalina a&nbsp;Beriju, že radšej skopíroval bombardér do najmenšieho detailu, len aby sa vyhol prípadným postihom za neuposlúchnutie rozkazu.

Prvé Tu-4 zišli z&nbsp;výrobnej linky v&nbsp;roku 1947 a&nbsp;19. mája 1947 sa ocitli vo vzduchu. 3. augusta sa konal severne od Moskvy letecký deň, kde boli prítomní aj hostia z&nbsp;USA. Vo vzduchu počuli známy zvuk, keď sa zrazu objavili tri lietadlá B-29, ktoré si kedysi Sovieti nechali. Potom však priletel štvrtý bombardér a&nbsp;ZSSR dal svetu najavo, že stroj dokázali konštruktéri úspešne skopírovať.

Do roku 1952, keď bola výroba Tu-4 ukončená, vzniklo asi 850 týchto lietadiel. Cenné skúsenosti, ktoré inžinieri pri tomto projekte získali, následne pretavili do vývoja sovietskych strategických bombardérov. Mimochodom, upravený Tu-4 niesol aj vôbec prvú sovietsku jadrovú bombu.

Majstrovský projekt sovietskych konštruktérov: Americké lietadlo skopírovali do bodky

Noel

Autor článku

Noel

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Majstrovský projekt sovietskych konštruktérov: Americké lietadlo skopírovali do bodky

Noel

Súvisiace články

FOTO Protiamerická propaganda z KĽDR: Zábery, ktoré nie sú vhodné pre citlivé povahy

Detroitský achát: Odpad, z ktorého po desaťročiach vznikajú drahé šperky

VIDEO Pokemon GO ešte nezomrel, dedko loví zvieratká cez 64 smartfónov

Veci, ktorými sa ľudia zásobovali počas pandémie: Nešlo len o droždie a múku

Prichádza vegetariánsky steak z 3D tlačiarne, chutí ako ozajstný

Najlacnejšie elektrické auto sveta vám doručia domov, ale chceli by ste ho vôbec?

Autor článku

Noel

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás