Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

V priebehu rokov sa Veľkej Británii podarilo získať rôznymi spôsobmi mnoho vzácnych predmetov extrémneho historického významu. Domovské krajiny týchto predmetov už neraz žiadali o ich vrátenie. Bohužiaľ, stále neúspešne. 

Parthenon na aténskej Akropole je jednou z najznámejších stavieb na svete. Nádherný chrám, ktorý je poctou bohom a bohyniam Grécka, často slúži ako príklad na hodinách umenia a architektúry a zároveň je jednou z najfotografovanejších budov na svete. Parthenon však v minulosti zdobili mnohé sochárske diela, ktoré vytvorili asistenti gréckeho sochára Feidiása. Zbierka meria na dĺžku 75 metrov a tvorí ju 17 sôch a 15 mramorov. Na začiatku 19. storočia artefakty odviezol lord Elgin, ktorý argumentoval, že má povolenie od vlády Osmanskej ríše. Bola to však lož. Na tento akt viacerí pozerajú ako na čin kultúrneho vandalizmu a krádeže. Dnes je predmetom desiatky rokov trvajúceho sporu medzi Veľkou Britániou, ktorá artefakty vystavuje v Britskom múzeu a Gréckom, ktoré usiluje o ich návrat.

Rosettská doska je jedným z najvýznamnejších archeologických nálezov. Táto čierna trojjazyčná kamenná tabuľa pochádza zo starého Egypta a vznikla v roku 196 pred Kristom. Vďaka nej dokázali vedci urobiť významný posun v chápaní egyptského hieroglyfického písma. Obsahuje dovedna 166 rozličných znakov a názov nesie podľa miesta nálezu, mesta Rosetty. Počas napoleónskych výprav francúzski vojaci opravovali pevnosť Julien a priamo v nej našli kameň. Kapitán Pierre Bouchard si všimol, že sú na ňom zvláštne nápisy a nahlásil to veliteľovi, ktorý informoval generála, ktorý bol práve v tom čase v Rossette. Tabuľu následne previezli do Káhiry, kde Francúzi založili Egyptský inštitút. Ak sa pýtate, prečo je Rosettská doska dnes jedným z najcennejších exponátov Britského múzea, musíme uviesť, že o tento historický skvost Francúzi prišli, keď utrpeli v Egypte porážku. Doska sa stala britskou vojenskou korisťou. Ako jeden z najdôležitejších kúskov histórie sa Rosettská doska stala predmetom mnohých žiadostí egyptskej vlády o jej vrátenie. Angličania však voči tomu zostávajú hluchí.

Bronzové sochy z Beninu (krajiny hraničiacej s Nigériou) sa dnes vynímajú v Britskom múzeu v Londýne napriek spôsobu, akým ich získali. Bronzové sochy z roku 1200 totiž Beninu odobrali ako súčasť expedície v roku 1897, pričom patria medzi najvýznamnejšie kultúrne príspevky afrického kontinentu. V 16. storočí bol Benin jednou z prvých oblastí vo východnej Afrike, kde začali vyrábať bronz. Beninské bronzy sú zbierkou mnohých kovových dosiek a sošiek, ktoré zdobili palác v bývalom kráľovstve Benin, dnešnom štáte Edo v Nigérii. Odviezli ich však koloniálne vojská a umiestnili do zberateľských múzeí po celom svete. Keďže beninské vojská sa postavili na odpor, Briti ich mestá vyplienili a Beninské kráľovstvo padlo. Bronzové sochy, ktorých je viac ako 200, našli svoj domov v Britskom múzeu. Nigéria podala niekoľko žiadostí o ich vrátenie, ale neúspešne. V roku 2018 Anglicko súhlasilo s požičaním niektorých sôch na vystavenie v nigérijskom múzeu, ale sochy sú len na „hosťovaní“ a Anglicko sa ich nikdy nevzdalo.

Maori, pôvodní obyvatelia Nového Zélandu a zdatní bojovníci, mali zvláštny zvyk. <a target="_blank" rel="noopener" href="https://magazin.pluska.sk/spektrum/vysusene-hlavy-muskety-maoriovia-kvoli-nim-zabijali">Odrezali hlavy porazeným nepriateľom</a> a vystavovali ich ako bojové trofeje. Keď prišli na Nový Zéland prví Európania, tento zvyk ich uchvátil. Prvú mumifikovanú a potetovanú hlavu z Nového Zélandu vraj odviezol účastník Cookovej tichomorskej výpravy v roku 1770. Hlavy vzbudili v západnom svete takú senzáciu, že ich každý chcel mať. Keď sa o tom dozvedeli Maori, začali zabíjať ľudí a odtínať im hlavy len preto, aby ich predali Európanom. Z Nového Zélandu Európania odviezli vyše 500 hláv, z toho na Nový Zéland sa ich vrátilo okolo 320. Jedinou krajinou, ktorá hlavy vrátila bolo Francúzsko, no Anglicko sa k stále nemá. Dodnes hlavy vystavuje v Britskom múzeu. Nový Zéland zaslal niekoľko žiadostí o repatriáciu týchto posvätných predmetov, ale Angličania sa tvária, akoby im patrili navždy.

Vedeli ste, že lebky neandertálcov v Britskom prírodovednom múzeu vedci považujú za jedny z najdôležitejších objavených artefaktov? Podľa odhadov sú staré okolo 50-tisíc rokov a pomohli vedcom pochopiť veľa o neandertálcoch a zároveň získať mnohé cenné informácie. Ich pozostatky však v Anglicku nenašli, spomínané fragmenty pochádzajú z Gibraltáru. Práve Gibraltár takto vlastne poskytol dôkaz o osídlení už na úsvite ľudstva. V roku 1848 Angličania rozbíjali gibraltárske bralo, aby získali miesto pre batériu diel a pri jednom odstrele natrafili na jaskyňu s kosťami. Vojaci im nevenovali pozornosť, no jednu z lebiek si všimol poručík Flint a odniesol ju do miestneho múzea. Spolu s ďalšími zbierkami ju o štrnásť rokov neskôr previezli do Londýna, kde už zostala. Gibraltárske národné múzeum poslalo niekoľko formálnych žiadostí o vrátenie pozostatkov, no zatiaľ bezvýsledne. 

Ukradli a nechcú vrátiť: Aké artefakty chcú štáty od Britov?

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Ukradli a nechcú vrátiť: Aké artefakty chcú štáty od Britov?

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Riaditeľ zoo ako z hororu: Z kôz pripravil slávnostnú večeru

Prečo sa medvede škriabu o stromy? Je tu nová hypotéza

Opustené európske nemocnice, ktoré desia svojou atmosférou

Kedy padla Rímska ríša? Historici sa nezhodujú v dátume

Šteňa si adoptovali kojoty, stalo sa súčasťou svorky

Veverice namiesto psov: Policajti majú nových pomocníkov

Výber pre vás