Pád Ríma, teda zánik Západorímskej ríše v 5. storočí, bol jednou z kľúčových udalostí vývoja európskych dejín. Historici sa ale nezhodujú nielen v príčinách pádu kedysi mocného štátu, ale ani v čase, kedy k nemu došlo.
Na vrchole svojho územného rozsahu okolo roku 100 siahala moc Rímskej ríše od Británie cez Francúzsko, Nemecko a Španielsko až po sever Afriky, Balkán, Kaukaz a dnešný Irak. Neskôr sa rozdelila na západnú a východnú časť, aby bolo možné kolosu jednoduchšie vládnuť. Koncom 5. storočia však západná časť, ktorá ovládala územie od Británie po dnešné Taliansko, skolabovala. Nahradila ju pestrá zmes barbarských kráľovstiev.
Niektorí historici považujú za zánik Západorímskej ríše dátum 24. august 410. Vizigótska armáda vtedy vyplienila Rím. Barbari vnikli do Ríma vôbec prvýkrát od čias ranej republiky, kedy mesto takmer dobyli Galovia, a to bolo pred viac než 800 rokmi. Vizigóti utekali pred inváziou Hunov, v roku 378 po porážke Rimanov pri Adrianopole sa mohli usadiť na severnej hranici ríše a brániť ju pred nepriateľmi, no už o pár desaťročí neskôr opäť začali podnikať lúpežné vpády do samotnej ríše.
V tom čase sa už hlavné mesto presťahovalo do Konštantínopola a dokonca aj západorímski cisári prebývali skôr v Miláne (vtedy sa volalo Mediolanum) či Ravenne na severe Apeninského polostrova. Rím sa však stále zvykol považovať za „Večné mesto“, posvätné srdce impéria, a mnohí ľudia videli v jeho vyrabovaní zánik Rímskej ríše. Praktický význam tejto udalosti bol ale pomerne obmedzený. Dokonca aj mnohé slávne stavby ostali nedotknuté a keďže Vizigóti boli prevažne kresťania, umožnili obyvateľom Ríma hľadať úkryty v kostoloch. O pár rokov neskôr sa z územia dnešného Talianska stiahli.
Oveľa viac historikov považuje za zánik Západorímskej ríše 4. september 476. Odoaker, prvý barbarský kráľ Talianska, donútil mladého rímskeho cisára Romula Augusta abdikovať. Odoaker bol rímskym generálom germánskeho pôvodu, ktorý prisahal vernosť východorímskemu cisárovi. Potom, ako porazil otca 16-ročného Romula v bitke, vzal bývalého cisára do zajatia. Poslal ho žiť k príbuzným a zrejme mu vyplácal mesačnú rentu až do roku 493, kedy Odoakera zabil Ostrogót Teodorik, ktorý ustanovil na Apeninskom polostrove vlastnú mocnú ríšu.
Odoaker tiež vykonal významné gesto. Poslal do Konštantínopola delegáciu rímskeho senátu, ktorá východorímskemu cisárovi zdelila, že Západ už nepotrebuje cisára. V roku 476 už síce mnohé západné provincie fungovali ako samostatné kráľovstvá, abdikácia posledného rímskeho cisára, Romula Augusta, je vhodným symbolickým momentom zániku Západorímskej ríše.
Východorímska ríša sa udržala až do roku 1453, kedy Konštantínopol dobyli Osmania.
