Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Neďaleko Berlína leží nemocnica, ktorá vznikala postupne v rokoch 1898 - 1930. Pôvodne išlo o najväčšiu nemocnicu na svete určenú na liečbu pľúcnych ochorení. V časoch najväčšej slávy mala 60 budov na ploche 200 hektárov upravených záhrad. Počas druhej svetovej vojny slúžila ako vojenská nemocnica. A tu začala jej skaza. Nacisti v nej vykonávali najodpornejšie experimenty na ľuďoch, ktoré neskončili ani po vojne, keďže v nich pokračovali Sovieti. Po ich odchode komplex budov úplne schátral. Nemocnica v Beelitz však má ešte jeden negatívny míľnik v rokoch 1989-91, keď v jej okolí i v útrobách „úradoval“ sériový vrah Wolfgang Schmidt, ktorý mal na svedomí šesť životov.

Sanatórium Zofiówka založila v roku 1908 Spoločnosť na ochranu duševne chorých Židov a postavili ho z finančných prostriedkov, ktoré darovala Žofia Endelmanová. Pôvodne slúžilo ako sanatórium pre poľských Židov s psychiatrickými problémami. Stálo na 30 hektároch pôdy a zamestnávalo až 994 zamestnancov. Hoci spočiatku v ňom lekári používali adekvátne metódy na liečbu duševných ochorení, napríklad elektrošokovú terapiu, neskôr pristúpili k týraniu a mučeniu pacientov. Zofiówka bola jediným židovským psychiatrickým zariadením v okupovanom Poľsku. Podmienky v ňom boli kruté a neľudské, choroby a hlad zabili väčšinu pacientov. Na konci vojny sanatórium využívali na prevýchovu poľských detí, ktoré sa nedokázali začleniť do spoločnosti. Po vojne tu bola nemocnica na liečbu tuberkulózy a závislostí. Po roku 1990 sanatórium osirelo, pričom o ňom koluje množstvo strašidelných historiek.

V Limbiate neďaleko Milána sú ruiny psychiatrickej nemocnice Mombello, ktorá bola najväčším psychiatrickým sanatóriom v Taliansku. Na 40-tisíc metrov štvorcových stálo viacero budov, ktoré tvorili malú dedinu. Vznikla v roku 1865 a v priebehu desiatich rokov sa rozrástla na liečebňu s tritisíc pacientmi. Počas druhej svetovej vojny založili v nemocnici aj dve oddelenia pre vojakov traumatizovaných účasťou vo vojne. Nemocnicu oficiálne zatvorili v roku 1978 po rozsiahlom vyšetrovaní neprípustných „liečebných“ metód. Občianska komisia pre ľudské práva zistila, že lekári a personál vykonávali chemické pokusy s tkanivami, mozgami či končatinami pacientov, pričom väčšina postupov nerešpektovala ľudské práva. Dnes nesú trosky vyrabovanej nemocnice už len známky vandalizmu.

Sanatórium na liečbu malomocenstva, Tenerife

Sanatórium na Tenerife na Kanárskych ostrovoch malo byť útočiskom pre tisíce pacientov trpiacich. Ostrovy boli v minulosti plné ľudí s infekčnými ochoreniami, k čomu prispelo tropické podnebie a vysoká miera chudoby. Aj keď ochorenie nikdy nedosiahlo úroveň pandémie, väčšina ľudí musela žiť v izolácii. Sanatórium navrhol José Marrero pri meste Abades. Išlo o obrovský komplex s viac ako 40 budovami, vrátane školy a krematória. Než ho však stihli otvoriť, došlo k objavu lieku na lepru, ktorý pomohol chorobu takmer vykoreniť, a preto ho nikdy neuviedli do prevádzky. V súčasnosti sanatórium pôsobí ako miesto z postapokalyptického scenára, kam sa ľudia boja chodiť, pretože v ňom údajne straší.

Opustená nemocnica Chovrinskaja je jedným z najdesivejších miest na planéte. Stavať ju začali v roku 1980, ale už po piatich rokoch výstavbu zastavili kvôli zlému terénu. Stála totiž na močiari, takže spodné poschodia opakovane zalievala voda. Podľa starých máp tu bol navyše kedysi cintorín. V budove istý čas žili členovia sekty „Nemostor“. Satanisti žili v nezaplavenom suteréne, kde vládla úplná tma, pretože tam neboli okná. V priestoroch si vytvorili svätyňu na účely rituálov čiernej mágie. Údajne unášali deti a tínedžerov, domáce zvieratá a dokonca aj ľudí bez domova. Pravdepodobne ich následne obetovali upálením v starej peci. Keď to zistila miesta polícia, vyhodila do povetria vstupy do suterénov, čo následne viedlo k zrúteniu konštrukcie a úplnému zaplaveniu priestorov. Je pravdepodobné, že členovia sekty, ktorí boli v tom okamihu v suteréne, zomreli a ich mŕtve telá stále plávajú v prehnitej a kalnej vode suterénu nemocnice.