Nová štúdia uvádza ďalší dôvod: môžu sa pritom natierať prírodným repelentom proti kliešťom, napísal spravodajský server The New York Times. Keď sa medvede škrabú o kôru, z ich stromových škrabadiel sa uvoľňujú dechty, živice a miazga.&nbsp;Hustá smola z bukov priľne na srsti a kožu najdlhšie, a je odolná voči vode, čo z nej robí potenciálne významného kandidáta na účinný repelent proti kliešťom.

Agnieszka Sergielová, biologička z Poľskej akadémie vied, odborníčka na medvede a autorka štúdie publikovanej v časopise Journal of Zoology, uviedla, že zvieratá sa málokedy dopúšťajú takého zložitého správania, ako je otieranie o stromy, len z jedného dôvodu. „Medzi cicavcami vidíme veľa príkladov, kedy využívajú stromy na samoliečbu,“ povedala.&nbsp;Preto sa rozhodla spoločne so svojimi kolegami preskúmať, či môže trenie o stromy medvede chrániť pred parazitmi.

Biológovia už roky pozorujú, že medvede hnedé a baribaly majú v obzvláštnej obľube určité druhy stromov – predovšetkým buky. Príťažlivosť týchto stromov pre medvede je taká silná, že vedci používajú výraznú vôňu bukového dechtu, aby medvede prilákali, keď ich potrebujú študovať vo voľnej prírode, alebo na privolanie v zoologických záhradách.

Aby otestovala hypotézu, že bukový decht odpudzuje kliešte, vybavila sa doktorka Sergielová testovacou trubicou, do ktorej dala na jednu stranu bukový decht, na druhú stranu vodu. Potom nachytala pijaky lužné (Dermacentor reticulatus), široko rozšírený druh, o ktorom je známe, že hoduje na medveďoch. Sledovala, či začnú tieto parazity "utekať" od bukovej šťavy k bezpečnej, čistej vode na druhom konci skúmavky. A utekali!

„Bolo naozaj zrejmé, že bukový decht nenávidia,“ povedala Agnès Blaiseová, biologička z univerzity vo francúzskom Štrasburgu a spoluautorka štúdie.&nbsp;„Niektoré parazity boli ozaj rýchle, behali okolo a schovávali sa pod vodou,“ povedala. A to vedci do štúdie nezapočítali kliešte, ktorým sa podarilo z testovacej trubičky uniknúť. „Našlo sa medzi nimi niekoľko Houdiniov,“ dodala A. Blaiseová s odvolaním sa na slávneho eskamotéra a majstra únikov Harryho Houdiniho.&nbsp;„Ale inak to boli dobré laboratórne zvieratá,“ povedala.

Vedci sa pri svojej štúdii zamerali na kliešte, pretože sú veľmi rozšírené a prispôsobené rôznym prírodným prostredím. Navyše kvôli klimatickým zmenám sa ich biotop neustále rozširuje, rovnako ako sa predlžuje obdobie ich aktivity počas roka. Kliešte sú tiež prenášačmi chorôb, aj keď vedci stále ešte zisťujú, aké patogény na medvede prenášajú.

Prečo sa medvede škriabu o stromy? Je tu nová hypotéza

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Prečo sa medvede škriabu o stromy? Je tu nová hypotéza

Súvisiace články

VIDEO zachytilo útok šimpanza na ženu v zoologickej záhrade

Ťažká práca a krutá smrť: Psy v Antarktíde pracovali s výnimočným nasadením

Nie sme prví, kto zbiera lovecké trofeje. Robili to aj neandertálci

FOTO Zabudnite na rožky so salámou, raňajky vo svete sú pestrejšie

Železná lady: Margaret Thatcherová je dodnes kontroverznou postavou

Najkrajšie závrty na svete: Pôvabné, ale aj nebezpečné

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás