Radomír

Presýpacie hodiny&nbsp; Presýpacie hodiny boli jednou z mála spoľahlivých metód merania času na mori. Námorníci ich údajne používali už v&nbsp;11. storočí, kedy im pomáhali spoločne s&nbsp;magnetickým kompasom navigovať lode. Dôkazy o existencii presýpacích hodín pochádzajú až zo&nbsp;14. storočia, vďaka obrazu z roku&nbsp;1328 od&nbsp;maliara&nbsp;Ambrogia Lorenzettiho. Rovnako z&nbsp;tohto obdobia pochádza najstaršia písomná zmienka o&nbsp;presýpacích hodinách. Od&nbsp;15. storočia ich už používali v najrôznejších oblastiach a odvetviach - na mori, v kostole, v priemysle či v gastronómii. Boli prvým spoľahlivým, opakovane použiteľným a pomerne presným meradlom času.

Ťažký pluh Prvé pluhy boli krehké a nedokázali rozdrviť ťažšiu pôdu v severnej Európe. Boli príliš ľahké a&nbsp;nedokázali bojovať so zamrznutou pôdou. Zavedenie kolies, ktoré nahradili bežec však dovolilo zvýšiť hmotnosť pluhu a následne na ňom použiť viac kovu.&nbsp;Ťažké pluhy prispeli k väčšej produkcii potravín a nakoniec k významnému nárastu populácie okolo roku 600.
Likér&nbsp; Likér&nbsp;je sladký alkoholický&nbsp;nápoj ochutený&nbsp;ovocím, bylinkami, korením&nbsp;či inými plodmi a niekedy i&nbsp;smotanou. Vedeli ste, že prvý dôkaz o destilácii pochádza z Babylónie zo štvrtého tisícročia pred Kristom?&nbsp;Ak sa domnievate, že vaječný likér vynašli naši dedovia, ste vedľa.&nbsp;Jeho pôvod siaha až do raného stredoveku a jeho autorom je samotný francúzsky kráľ Ľudovít IX.&nbsp;(1214-1270). S destiláciou alkoholu ako prví prišli Arabi, do Európy toto „umenie“ preniklo až niekedy počas 11. a 12. storočia vďaka krížovým výpravám. Spočiatku bola destilácia alkoholu najmä doménou mníchov a alchymistov, pričom destilované nápoje slúžili ako liek na trávenie či krvný obeh.&nbsp;Až v období vrcholného stredoveku došlo k vzniku súkromných a mestských páleníc.&nbsp;Zásadným počinom bol vynález frakčnej destilácie v 13. storočí, za ktorý vďačíme alchymistovi Taddeovi Alderottimu z Florencie.

Okuliare&nbsp; V roku 1268 Roger Bacon ako prvý vysvetlil princíp využitia šošoviek na optické účely, keď zistil, že sklo možno zbrúsiť tak, aby pomohlo korigovať chyby zraku. Avšak za vynálezcu prvých dioptrických okuliarov považujeme talianskeho mnícha Salvina degli Armati z&nbsp;Florencie. Bolo to okolo roku 1284. V&nbsp;14. storočí vznikol v&nbsp;Benátkach cech výrobcov a&nbsp;spracovateľov skiel, ktorí vyrábali okuliarové šošovky. Tie sa postupne rozšírili po celej Európe. V&nbsp;polovici 15. storočia narástol dopyt po dioptrických okuliaroch vďaka Gutenbergovmu vynálezu kníhtlače. V tom období bola Florencia hlavným výrobcom okuliarov. <a href="https://duos.sk/" target="_blank" rel="noopener">Okuliarové rámy</a> vyrábali z&nbsp;rôznych prírodných materiálov ako koža, drevo, kosť, železo, striebro či bronz a tí majetnejší sa mohli pýšiť zlatými rámami.
Karanténa V 14. storočí došlo prvýkrát v&nbsp;dejinách k vyhláseniu karantény v&nbsp;Benátkach z&nbsp;dôvodu šíriaceho sa moru medzi námorníkmi. Do platnosti vstúpilo nariadenie, podľa ktorého museli lode ostať na určitú dobu izolované, aby sa infekcie nerozšírila na obyvateľstvo. Pôvodne išlo o 30 dňové obdobie (trentine), neskôr ho predĺžili na 40 dní (quarantaine).&nbsp;O&nbsp;počte týchto dní sa hovorí v&nbsp;súvislosti s obdobím, ktoré Kristus a Mojžiš strávili izolovane v púšti.&nbsp;V roku 1423 Benátky založili prvý lazaret alebo karanténnu stanicu na ostrove neďaleko mesta.&nbsp;Benátsky systém sa stal vzorom pre ďalšie európske krajiny a základom rozsiahlej karanténnej kontroly.

Kníhtlač Pred vynájdením Gutenbergovho spôsobu tlače bol v Európe rozšírený iba&nbsp;typ tlače, pri ktorom tlačiari celú stránku vrátane písma a obrazu najprv kompletne odliali alebo vyrezali z dreva a následne ju vytlačili. Pre každú tlačenú stránku teda museli vytvoriť zvláštnu dosku, čo bolo značne zdĺhavé a nákladné.&nbsp;Gutenberg prišiel s myšlienkou zostaviť stranu z&nbsp;písmen, ktoré sa dali preskupiť a použiť znovu, čo tlač podstatne zefektívnilo a urýchlilo.&nbsp;Vymyslel techniku výroby rovnakých vymeniteľných kovových písmen, ktoré mohli tlačiari „prisádzať“ tesne k sebe. Vyrezal oceľové razidlá písmen a vyrazil ich do medi. Do týchto matríc nalial olovo, ktoré po vychladnutí vytvorilo zrkadlovo obrátené písmená. Písmená zostavoval do tlačiarenských foriem, natieral tlačiarenskou čerňou a na drevenom lise vyrábal celé strany v požadovanom množstve. Gutenberg na začiatku tlačil kalendáre a drobné knižky (do 28 strán), učebnice latinčiny a predovšetkým odpustkové listy. K vzniku prvého tlačiarenského stroja došlo v období od roku 1436 až 1443.&nbsp;

Vynálezy, za ktoré môžeme vďačiť stredovekým "vedcom"

Výber pre vás

Vynálezy, za ktoré môžeme vďačiť stredovekým "vedcom"

Súvisiace články

FOTO Skutočná veľkosť krajín: Všetky mapy vám klamú

Medúza, ktorá nikdy neumiera: Bude kľúčom k nesmrteľnosti človeka?

FOTO Posledný kus Európy, kde aj v 21. storočí panoval feudalizmus

FOTO Les s geometrickou presnosťou ponúka pohľad, aký ste nezažili

Monumentálne staroveké stavby, ktoré určite nezponáte

Sargasové more: Môže vo vodách plných rias naozaj uviaznuť loď?

Výber pre vás