MENU
Menu
Sargasové more.

Techmag Sargasové more: Môže vo vodách plných rias naozaj uviaznuť loď?

Sargasové more je celkom iné ako ostatné svetové moria. Neohraničuje ho totiž pevnina, ale len štyri oceánske prúdy, ktoré dohromady tvoria v severnom Atlantiku obrovský vír.

Prúdy prinášajú dovnútra víru obrovskú masu morských rastlín i odpadu, a napriek tomu je Sargasové more čisté a nádherne modré. Jeho najvýraznejším znakom je prítomnosť rias rodu Sargassum, ktoré dovedna tvoria neraz aj tisícky kilometrov dlhé kolónie.

Sargasové more získalo svoj názov od portugalských námorníkov už v 15. storočí, ale je možné, že ho poznali už skôr. V diele rímskeho básnika Aviena zo 4. storočia sa nachádza zmienka o oceáne pokrytom morskými riasami.

Sargassum voľne pláva v oceáne, ale keď ho schytí prúd, neostáva mu nič iné, len nechať sa unášať. Vďaka tomu končí vo víre a poskytuje domov a potravu desiatkam živočíšnych druhov. V riasach žije najmenej 122 druhov rýb, ako aj ďalšie živočíšne druhy: morské koníky, kraby, krevety, ulitníky i morské korytnačky. Prírodný kolobeh funguje dokonale, keďže Sargassum vyživujú exkrementy týchto živočíchov.

Hoci Sargassum sa nachádza takmer výlučne len v tomto mori, rastie na celkom inom mieste. Jeho domovom sú vody Mexického zálivu, ktoré sú bohaté na živiny. Morské prúdy ho potom nesú okolo Floridského polostrova až do jeho konečnej destinácie. Sargassum je tiež jedinou riasou, ktorej život nezačína na morskom dne.

Prví moreplavci sa Sargasového mora veľmi obávali. Mysleli si, že loď môže uviaznuť v riasach a ostať tu naveky uväznená. Krištof Kolumbus si napríklad do lodného denníka poznamenal, že riasy rastú tak nahusto, že dokážu zadržať aj veľké plavidlo. A naozaj: plachetnice dokázali v Sargasovom mori uviaznuť na pomerne dlhý čas. Nedialo sa tak ale kvôli riasam. Na vine bol vietor, či skôr jeho absencia.

Sargasové more.
Zdroj: Shutterstock

Sargasové more sa totiž nachádza v takzvaných „konských šírkach“. Ide o subtropické zemepisné šírky, ktoré okrem iného charakterizuje aj mierny vietor. Lode, ktoré putovali do Nového sveta, boli v týchto oblastiach často nútené siahnuť až na dno zásob. Aby námorníci nepomreli od hladu, neraz zabíjali aj kone.

V poslednom desaťročí sa riasy v Sargasovom mori pomerne rýchlo množili a jedna z kolónií sa dnes tiahne v dĺžke neuveriteľných osemtisíc kilometrov. Vedci volajú túto oblasť aj ako „Veľký atlantický sargasový pás“. Riasy sa začali vo veľkom pravidelne objavovať na tropických plážach v Karibiku i Mexiku, kde hnijú a šíri sa z nich nevábny zápach. Za nevídaným rozmachom je s najväčšou pravdepodobnosťou človek. Masové používanie hnojív sa odzrkadľuje aj v oceánoch a práve hnojivám vďačí Sargassum za svoj rast.