Kalendárom sa odnepamäti označoval celý systém, akým sa „počíta čas“. Kultúrne, vyspelé staroveké národy, ako boli Asýrčania, Babylončania, Egypťania, Gréci, Rimania či Mayovia už pred tisícročiami používali kalendáre, ktoré využívali tri základné časové astronomické jednotky: deň, mesiac a&nbsp;rok.

Starovek nepoznal nijaký spoločne záväzný kalendár. Každý z&nbsp;kultúrne vyspelých národov mal rôzne datovanie svojich dejín. Židia rátali dni od stvorenia sveta (3&nbsp;761 pred naším letopočtom), Rimania od založenia mesta Rím (753 pred naším letopočtom) a&nbsp;Egypťania začínali letopočet vždy pri zmene dynastie. Koptský kalendár sa začína rokom 284, keď bol korunovaný prenasledovateľ kresťanov Dioklecián. Moslimský svet ráta letopočet od hedžry, úteku Mohameda z&nbsp;Mekky do Mediny (622), a&nbsp;mnohé ďalšie národy od nástupu svojho prvého vládcu na trón.

Pôvodný rímsky kalendár pochádzal od severotalianskych kmeňov, ktoré sa zaoberali poľnohospodárstvom. Ten delil mesiac na tri nerovnako dlhé obdobia označené hlavnými dňami. Prvý deň v&nbsp;mesiaci označovali ako Calend, piaty deň sa volal Nón a&nbsp;trinásty deň mesiaca mal názov Íd. V&nbsp;tomto starom rímskom kalendári, ktorý zostavil cisár Numa Pompilius (753 – 673 pred naším letopočtom), sa rok začínal jarou. Neskôr došlo k&nbsp;reforme kalendára a&nbsp;začal sa používať lunárny kalendár, o&nbsp;ktorom sa predpokladá, že pochádzal od Etruskov.

Oproti predchádzajúcemu kalendáru k&nbsp;nemu pridali dva nové mesiace. Prvým bol Ianuarius, zasvätený bohu plynutia času, ktorý mal dve tváre. Jednou sa díval do minulosti, druhou do budúcnosti. Druhým pridaným mesiacom bol Februarius, ktorý bol zasvätený zosnulým a&nbsp;očiste. Tieto mesiace boli pôvodne umiestnené v&nbsp;závere roka, teda ho uzatvárali. Až za čias Caesara sa dostali na začiatok roka. Tento nový rímsky kalendár mal oproti pôvodnému dvanásť mesiacov, nemal však 365 dní.

<strong>Rozhovor pokračuje na následujúcej strane.</strong>

Keď v&nbsp;roku 48 pred naším letopočtom vstúpil rímsky vojvodca Gaius Iulius Caesar do Egypta, oboznámil sa so slnečným kalendárom Egypťanov. Iné kultúry sa v&nbsp;tom čase orientovali podľa mesiaca, egyptský kalendár bol slnečný. Rok bol rozdelený na dvanásť mesiacov po 30 dňoch a&nbsp;chýbajúcich päť dní bolo pridaných na koniec roka. Tým Egypťania dostali vždy 365 dní skutočného roka. Je zaujímavé, že kalendár, ktorý vytvorili, bol oveľa lepší, než dokázali vytvoriť Gréci, ktorí boli jedným z&nbsp;najvzdelanejších národov staroveku.

S&nbsp;pomocou egyptských astronómov pod vedením Sosigena z&nbsp;Alexandrie, gréckeho astronóma a&nbsp;filozofa, ktorý bol aj učiteľom Kleopatry, presadil Gaius Iulius Caesar ako doživotný konzul a&nbsp;najvyšší kňaz v&nbsp;roku 46 pred naším letopočtom prechod zo starého rímskeho lunárneho kalendára na kalendár orientovaný podľa slnka. Juliánsky kalendár mal dĺžku 365 dní rozdelených do dvanástich mesiacov po 30 a&nbsp;31 dní. Nový rok sa v&nbsp;ňom začínal prvým Ianuariom. Názvy mesiacov označených v&nbsp;tomto kalendári sa používajú dodnes.

Na Slovensku a&nbsp;vo veľkej časti sveta sa používa kresťanský letopočet počítaný od narodenia Ježiša Krista. Roky pred jeho narodením označujeme „pred Kristom“, čas po jeho narodení „po Kristovi“. Niekedy sa v&nbsp;snahe vyhnúť spomenutiu Krista používa radšej výraz „pred naším letopočtom“ (pred n. l.) a&nbsp;„nášho letopočtu“ (n. l.). Až do šiesteho storočia sa v&nbsp;Európe pracovalo s&nbsp;letopočtom „ab urbe condita“ (od založenia mesta), tak označovali starí Rimania svoj letopočet, ktorý sa začínal rokom založenia Ríma. To, že počítanie nášho času sa má začínať Kristovým narodením, navrhol v&nbsp;roku 525 rímsky opát Dionysius Exiguus.

Dva roky predtým ho pápežský kancelár požiadal, aby vynašiel spôsob, akým by sa dali takzvané alexandrijské pravidlá z&nbsp;prvého koncilu v&nbsp;meste Nicaea zaviesť do každodenného života. Kým v&nbsp;čase zavedenia juliánskeho kalendára bola jarná rovnodennosť 25. marca, v&nbsp;čase prvého nicejského koncilu (v&nbsp;roku 325) pripadla už na 21. marca, čo ostal potom fixný dátum jarnej rovnodennosti. Tento dátum bol veľmi dôležitý pri určovaní dátumu Veľkej noci a&nbsp;iných pohyblivých cirkevných sviatkov. Ďalším dôležitým dôvodom na zmenu datovania letopočtu bolo, aby sa kresťanstvo raz a&nbsp;navždy oddelilo od pohanského Ríma. Na základe opisu Ježišovho narodenia uvedeného v&nbsp;Biblii, najmä faktov a&nbsp;údajov z&nbsp;Lukášovho evanjelia, Exiguus vypočítal, že Ježiš sa narodil 754 rokov po založení Ríma.

Túto historicky najdôležitejšiu udalosť kresťanského sveta navrhoval stanoviť za začiatok nášho letopočtu. Keď však počítal dátum Ježišových narodenín, čiže hodiny nula, podľa ktorej dodnes rátame náš letopočet, jednoducho sa prerátal. Nebolo jednoduché s&nbsp;odstupom niekoľkých storočí vyrátať dátum Ježišovho narodenia. Ak sa opierame o&nbsp;údaje z&nbsp;Nového zákona, vychádza, že Ježiš Kristus sa narodil najneskôr v&nbsp;roku 4 pred naším letopočtom, keďže vtedy zomrel Herodes Veľký. Dnes sú historici presvedčení, že Ježiš Kristus sa narodil 5. decembra roku 7 pred naším letopočtom a&nbsp;ako dátum Ježišovej smrti všeobecne akceptujú 6. apríl 30. Ježiš Kristus sa stal v&nbsp;pravom zmysle slova osudom sveta, zmenil svet viac než ktokoľvek iný. Existuje čas „pred ním“ a&nbsp;„po ňom“ a&nbsp;k&nbsp;tomu času pridávame dodatok „anno Domini“, čiže „v&nbsp;roku Pána“.

Keďže výpočet, ktorým sa riadil juliánsky kalendár, bol oproti skutočnému astronomickému trvaniu slnečného roka (365,2422 dňa) dlhší o&nbsp;jedenásť minút a&nbsp;štrnásť sekúnd (0,0078 dňa), začiatok jari sa v&nbsp;tomto kalendári každý rok posúval o&nbsp;túto časovú jednotku smerom k&nbsp;zime. Po 128 rokoch sa oproti astronomickej realite vrátil o&nbsp;jeden deň. Všetky pokusy korigovať túto chybu však stroskotali. V&nbsp;16. storočí pripadla skutočná jarná rovnodennosť na 11. marca a&nbsp;jesenná na 11. septembra, pričom najkratší deň bol 11. december a&nbsp;najdlhší 11. jún. Takáto odchýlka bola príliš citeľná na to, aby ju bolo možné ignorovať, a&nbsp;počas celého stredoveku sa ju mnohí snažili odstrániť. Na to však bolo nevyhnutné nielen určiť presnú odchýlku spôsobenú nedostatkom juliánskeho kalendára, ale aj nájsť praktický spôsob, ako sa tomu v&nbsp;budúcnosti vyhnúť. Hlavne bolo treba dosiahnuť, aby jarná rovnodennosť opäť pripadla na 21. marca.

Touto záležitosťou sa zaoberali aj cirkevné koncily: bazilejský (1431 – 1445), piaty lateránsky (1512 – 1517), ako aj tridentský v&nbsp;rokoch 1545 –1563. Reforma sa podarila až pápežovi Gregorovi XIII., ktorý ju uskutočnil s&nbsp;pomocou osemčlennej komisie, ktorú vymenoval kvôli reforme kalendára. Tá pracovala pod vedením nemeckého jezuitu, astronóma a&nbsp;matematika Christophera Claviusa (1538 – 1612). Reformu z&nbsp;ich dielne zaviedol pápež do praxe 24. februára 1582 bulou Inter gravissimas. Dovtedy nahromadený rozdiel desiatich dní odstránil Gregor XIII. tak, že nariadil, aby po štvrtku 4. októbra 1582 nasledoval hneď piatok 15. októbra 1582. Výber októbrového termínu nebol náhodný: pápež sa rozhodoval tak, aby sa vynechalo čo najmenej cirkevných sviatkov.

Reformu kalendára prijali najskôr len niektoré katolícke štáty: väčšia časť Talianska, Španielsko, Poľsko a&nbsp;Portugalsko, a&nbsp;to v&nbsp;rozmedzí rokov 1582 – 1584. Na území Čiech a&nbsp;Moravy sa prijala v&nbsp;roku 1584, v&nbsp;Uhorsku v&nbsp;roku 1587, ostatné európske štáty prijali reformu ešte neskôr. A&nbsp;tak sa jednotlivé kalendáre v&nbsp;tomto období navzájom rozchádzali, pričom vznikali kuriózne situácie. Časté boli problémy so zmluvami uzatvorenými v&nbsp;dňoch, ktoré pre katolícke štáty neexistovali, napríklad 10. októbra 1582.

Aby toho nebolo málo, obyvatelia Holandska prišli o&nbsp;Vianoce, pretože reforma u&nbsp;nich pripadla na 21. decembra 1582, po ktorom hneď nasledoval 1. január 1583. „Pápežský kalendár“ si našiel odporcov najmä medzi protestantmi a&nbsp;pravoslávnymi, ktorí sa bránili prijať kalendár rímskeho pápeža. Trvalo takmer dve storočia, kým sa gregoriánsky kalendár presadil v&nbsp;celom Nemecku, Anglicko ho prevzalo v&nbsp;roku 1752, Rumunsko a&nbsp;Juhoslávia až po prvej svetovej vojne. Rusko až v&nbsp;roku 1918, po boľševickej októbrovej revolúcii v&nbsp;roku 1917 (podľa gregoriánskeho kalendára sa konala v&nbsp;novembri) a&nbsp;Grécko v&nbsp;roku 1923. Ani gregoriánsky kalendár však nie je exaktný, ale je dlhší priemerne o&nbsp;26 sekúnd (0,0003 dňa), takže po 3 333 rokoch sa bude musieť vypustiť jeden priestupný deň.

Považujeme ho za samozrejmosť: Viete, ako vznikol kalendár?

Výber pre vás

Považujeme ho za samozrejmosť: Viete, ako vznikol kalendár?

Súvisiace články

FOTO Protiamerická propaganda z KĽDR: Zábery, ktoré nie sú vhodné pre citlivé povahy

Detroitský achát: Odpad, z ktorého po desaťročiach vznikajú drahé šperky

VIDEO Pokemon GO ešte nezomrel, dedko loví zvieratká cez 64 smartfónov

Veci, ktorými sa ľudia zásobovali počas pandémie: Nešlo len o droždie a múku

Prichádza vegetariánsky steak z 3D tlačiarne, chutí ako ozajstný

Tykáte si s chemickými prvkami? Kvíz odhalí, či poznáte ich značky

Výber pre vás