Kalendárom sa odnepamäti označoval celý systém, akým sa „počíta čas“. Kultúrne, vyspelé staroveké národy, ako boli Asýrčania, Babylončania, Egypťania, Gréci, Rimania či Mayovia už pred tisícročiami používali kalendáre, ktoré využívali tri základné časové astronomické jednotky: deň, mesiac a rok.

Starovek nepoznal nijaký spoločne záväzný kalendár. Každý z kultúrne vyspelých národov mal rôzne datovanie svojich dejín. Židia rátali dni od stvorenia sveta (3 761 pred naším letopočtom), Rimania od založenia mesta Rím (753 pred naším letopočtom) a Egypťania začínali letopočet vždy pri zmene dynastie. Koptský kalendár sa začína rokom 284, keď bol korunovaný prenasledovateľ kresťanov Dioklecián. Moslimský svet ráta letopočet od hedžry, úteku Mohameda z Mekky do Mediny (622), a mnohé ďalšie národy od nástupu svojho prvého vládcu na trón.

FOTOGRAFIE K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII

Rímsky

Pôvodný rímsky kalendár pochádzal od severotalianskych kmeňov, ktoré sa zaoberali poľnohospodárstvom. Ten delil mesiac na tri nerovnako dlhé obdobia označené hlavnými dňami. Prvý deň v mesiaci označovali ako Calend, piaty deň sa volal Nón a trinásty deň mesiaca mal názov Íd. V tomto starom rímskom kalendári, ktorý zostavil cisár Numa Pompilius (753 – 673 pred naším letopočtom), sa rok začínal jarou. Neskôr došlo k reforme kalendára a začal sa používať lunárny kalendár, o ktorom sa predpokladá, že pochádzal od Etruskov.

Oproti predchádzajúcemu kalendáru k nemu pridali dva nové mesiace. Prvým bol Ianuarius, zasvätený bohu plynutia času, ktorý mal dve tváre. Jednou sa díval do minulosti, druhou do budúcnosti. Druhým pridaným mesiacom bol Februarius, ktorý bol zasvätený zosnulým a očiste. Tieto mesiace boli pôvodne umiestnené v závere roka, teda ho uzatvárali. Až za čias Caesara sa dostali na začiatok roka. Tento nový rímsky kalendár mal oproti pôvodnému dvanásť mesiacov, nemal však 365 dní.

Rozhovor pokračuje na následujúcej strane.