Noel

Jedna z&nbsp;lodí menom Nieuwe Harlem uviazla na plytčine v&nbsp;Stolovom zálive, okolo ktorého sa dnes rozprestiera Kapské mesto. Našťastie sa nikomu nič nestalo a&nbsp;aj náklad bol v&nbsp;poriadku. Časť z&nbsp;neho sa síce podarilo naložiť na zvyšné dve plavidlá, ale veľa stále ostávalo v&nbsp;útrobách stroskotanej lode Kapitán teda nariadil svojmu podriadenému Leendertovi Janszenovi, aby s&nbsp;ďalšími asi 60 mužmi strážil vrak, kým sa okolo nebudú plaviť ďalšie holandské lode, na ktoré by sa dal naložiť zvyšok cenného nákladu.

Janszen a&nbsp;jeho muži sa teda utáborili na pobreží a&nbsp;z dreva si postavili provizórnu pevnosť, ktorú pomenovali Zandenburch, v&nbsp;preklade Hrad z&nbsp;piesku. Živili sa najmä rybami, ktoré chytali v&nbsp;rieke Diep, a&nbsp;lovom kormoránov a&nbsp;tučniakov a&nbsp;zberom ich vajec na neďalekom ostrove Robben. S&nbsp;domorodcami za pár drobností vymenili dobytok a&nbsp;pestovali si vlastnú zeleninu. Žili tu asi rok, kým ich vyzdvihla flotila smerujúca do Holandska.

Keď sa Janszen vrátil domov, podal Holandskej východoindickej spoločnosti (VOC) rozsiahlu správu o&nbsp;tom, že by v&nbsp;oblasti Stolového zálivu bolo vhodné založiť zásobovaciu stanicu. Lode, ktoré sa plavia do Indie a&nbsp;z&nbsp;nej, by ju mohli využívať na odpočinok a&nbsp;doplnenie zásob. Janszen vyzdvihol strategickú pozíciu tohto miesta, úrodnosť pôdy a&nbsp;dostatok dobytka a&nbsp;rýb. Čo však bolo hlavné, všade rástli stromy, ktoré by sa dali využiť na opravu lodí, a&nbsp;aj domorodci boli priateľskí, čo nebývalo vždy pravidlom.

Riaditeľstvo VOC súhlasilo a&nbsp;v&nbsp;roku 1652 vyslalo do Stolového zálivu flotilu pod vedením Jana van Riebeecka, ktorý pred piatimi rokmi vyzdvihol Janszena a&nbsp;jeho mužov. Už o&nbsp;pár mesiacov sa do novozaloženého Kapského mesta sťahovali holandskí slobodní občania a&nbsp;bývalí zamestnanci VOC, ktorí mali povolenie žiť na dôchodku v&nbsp;holandských zámorských územiach.

Lenže počet kolonistov rástol naozaj rýchlo. Postupne sa dostávali čoraz ďalej do vnútrozemia a&nbsp;dovážali si otrokov z&nbsp;Indonézie, Madagaskaru a&nbsp;východnej Afriky. Postupne zabrali domorodému kmeňu Khoikhoikov všetku pôdu. Ako inak, násilím. Khoikhoiovia, ktorí tak vrelo privítali Janszena a&nbsp;jeho mužov, už zrejme svoj čin ľutovali. Nezomierali pritom len v&nbsp;šarvátkach s&nbsp;kolonistami, ale aj následkom chorôb, ktoré sem dovliekli Európania, a&nbsp;ktorým ich imunita nedokázala vzdorovať. Napokon sa podvolili a&nbsp;len niekoľko málo kmeňov si zachovalo nezávislosť. Členovia tých zvyšných začali pracovať pre kolonistov, najčastejšie ako pastieri.

Keď v 19. storočí napadli Kapské mesto britské jednotky a dobyli ho, pôvodní osadníci sa stiahli do vnútrozemia a založili takzvané búrske osady. Lenže koncom 19. storočia narazili Búri na diamantové ložiská a vyvolali v Britoch majetnícke chúťky. To viedlo k vypuknutiu viacerých búrskych vojen a v roku 1910 k vytvoreniu britského domínia v južnej Afrike. Z neho v roku 1961 vznikla Juhoafrická republika.

Búrka, ktorá zmenila dejiny: Jedna stroskotaná loď určila osud celého regiónu

Výber pre vás

Búrka, ktorá zmenila dejiny: Jedna stroskotaná loď určila osud celého regiónu

Súvisiace články

Najdrahšie zbytočnosti: Neuveríte, koľko sú ľudia schopní utratiť za ľad či minerálku

FOTO V Minecrafte vznikla gigantická knižnica, má bojovať s cenzúrou

FOTO Ako vyzerá atómový kryt zvnútra? Tu mala sídliť kráľovská rodina

FOTO Ranné prekvapenie: Obyvateľov Hastingsu čakala na pláži ponorka

Debakel pre Stalina: Sčítanie obyvateľstva z roku 1937

Chyba, ktorú pred spaním robíte zrejme aj vy. Čo s vami robí?

Výber pre vás