MENU
Menu
a

Techmag Debakel pre Stalina: Sčítanie obyvateľstva z roku 1937

V roku 1937 sa v ZSSR konalo po 11 rokoch sčítanie obyvateľstva, od ktorého si Stalin veľa sľuboval. Predpokladal nárast počtu obyvateľov o 35 miliónov v porovnaní s predchádzajúcim sčítaním. Číslo malo ukázať, aký produktívni sú Sovieti v porovnaní so západom. Lenže nasledovalo iba ututlávanie.

V roku 1935 sa Stalin nechal počuť: „Každý vraví, že materiálna situácia pracujúcich sa dramaticky zlepšuje, že život je lepší a zábavnejší. Samozrejme, že je to pravda. Ale viedlo to aj k tomu, že ľudia sa množia rýchlejšie ako za starých čias. Pôrodnosť je vyššia, úmrtnosť nižšia a čistý populačný rast je silnejší. Je to samozrejme dobré a vítame to.“

Lenže sčítanie ľudu ukázalo čosi iné a lepšie poukázalo na situáciu, s ktorou sa musel bežný človek v ZSSR vyrovnávať. A aj na cenu, ktorú krajina platila za Stalinovo vodcovstvo. Za 11 rokov pribudlo len sedem miliónov obyvateľov, oveľa viac, než sa predpovedalo. Na vine bol najmä hladomor v rokoch 1932 až 1934, politické čistky a fakt, že časť mladej generácie zahynula počas prvej svetovej vojny. Stalina prekvapilo aj to, že viac než polovica populácie o sebe prehlasovala, že je veriaca. Po desaťročí náboženského prenasledovania dúfal, že v ZSSR bude oveľa viac ateistov.

A tak sa rozbehlo ututlávanie. Politbyro rozhodlo, že údaje zo sčítania sú priveľmi kompromitujúce a nesmú sa dostať na verejnosť. Oficiálnym dôvodom bolo, že vedúci pracovníci, ktorí mali na starosti sčítanie, sa dopustili závažných prehreškov v oblasti štatistickej vedy. Šéfov oblastných štatistických úradov nechalo politbyro zatknúť a popraviť. Dokonca aj štatistikov, ktorí nahradili tých popravených, onedlho pozatýkali.

Samotné sčítanie však ZSSR vykonalo priam ukážkovo. Išlo o výborne koordinovanú akciu, ktorá sa konala behom jediného dňa. Skoršie sčítania totiž trvali mesiace až roky a boli mimoriadne nepresné, keďže počas tak dlhého časového obdobia sa populácia dramaticky menila. Aby sa dalo vykonať jednodňové sčítanie, muselo byť do projektu zapojených milión „počtárov“, ktorí zberali údaje. Mnohí sa brodili závejmi či sa dokonca pohybovali na bežkách, aby sa dostali k najodľahlejším osadám. A zatiaľ čo väčšina ľudí ich vítala, našli sa aj takí, ktorí nereagovali zrovna pozitívne. Riadili sa heslom, že keď už raz o človeku úrady vedia, jeho situácia sa zhorší.

Hoci akcia bola pripravená z personálneho hľadiska výborne, s dotazníkmi to bolo horšie. Štatistická komisia si síce pri ich výrobe dala záležať a premyslela ich do detailu, lenže podľa Stalina boli až príliš podrobné. A tak ich zmenil. Ostalo len 14 jednoduchých otázok, na ktoré sa navyše dalo odpovedať rôznymi spôsobmi, čo viedlo k chybnej interpretácii a zavádzaniu. Stalin odstránil napríklad otázky o etnicite či mieste narodenia, takže mnohí ľudia iných národností, ktorých žili v ZSSR desiatky, napokon zaškrtli políčko „ruská národnosť“. Zmizli aj otázky o príjme.

Zlý bol aj dátum, kedy sa sčítanie malo uskutočniť. Začiatkom januára totiž pravoslávni veriaci slávia Vianoce a mnohí obyvatelia ZSSR boli na návštevách u príbuzných, takže sa nemohli zúčastniť sčítania. Pôvodný dotazník síce rátal s takzvanými „dočasne nedostupnými osobami“, ale Stalin túto časť zrušil. Jediná otázka, ktorou prispel, sa týkala vierovyznania.

Práve tá bola zrejme najkontroverznejšia. Mnohí ľudia totiž pochopiteľne nedôverovali vládnemu úradníkovi, ktorí sa ich pýta na vieru, a tak radšej zatajili, že sú veriaci. Ďalší sa naopak prezentovali ako veriaci dúfajúc, že keď sa prizná dosť ľudí, vláda povolí svoju protináboženskú politiku. A našli sa aj takí, ktorí radšej v deň sčítania ušli do lesa. Pre istotu.

Napokon prebehlo nové sčítanie v roku 1939. Zmizla z neho otázka o vierovyznaní a výsledky sa upravili tak, aby mal ZSSR 170 miliónov obyvateľov. Odhaduje sa, že v skutočnosti ich bolo o asi 1,5 milióna menej.

Dokumenty, ktoré sa týkali sčítania z roku 1937, boli pod zámkou vyše polstoročia. Verejnosť sa o nich dozvedela až po rozpade ZSSR.