MENU
Menu
a

Spektrum Búrka, ktorá zmenila dejiny: Jedna stroskotaná loď určila osud celého regiónu

16. januára 1647 vyrazili tri japonské lode z dnešnej Indonézie do svojej domoviny. Boli bohato naložené vzácnymi komoditami a ich posádky sa tešili, ako v Holandsku zbohatnú Plavidlá však zastihla silná búrka. A opäť sa ukázalo, ako veľmi dokáže počasie vplývať na chod dejín.

Jedna z lodí menom Nieuwe Harlem uviazla na plytčine v Stolovom zálive, okolo ktorého sa dnes rozprestiera Kapské mesto. Našťastie sa nikomu nič nestalo a aj náklad bol v poriadku. Časť z neho sa síce podarilo naložiť na zvyšné dve plavidlá, ale veľa stále ostávalo v útrobách stroskotanej lode Kapitán teda nariadil svojmu podriadenému Leendertovi Janszenovi, aby s ďalšími asi 60 mužmi strážil vrak, kým sa okolo nebudú plaviť ďalšie holandské lode, na ktoré by sa dal naložiť zvyšok cenného nákladu.

Janszen a jeho muži sa teda utáborili na pobreží a z dreva si postavili provizórnu pevnosť, ktorú pomenovali Zandenburch, v preklade Hrad z piesku. Živili sa najmä rybami, ktoré chytali v rieke Diep, a lovom kormoránov a tučniakov a zberom ich vajec na neďalekom ostrove Robben. S domorodcami za pár drobností vymenili dobytok a pestovali si vlastnú zeleninu. Žili tu asi rok, kým ich vyzdvihla flotila smerujúca do Holandska.

Keď sa Janszen vrátil domov, podal Holandskej východoindickej spoločnosti (VOC) rozsiahlu správu o tom, že by v oblasti Stolového zálivu bolo vhodné založiť zásobovaciu stanicu. Lode, ktoré sa plavia do Indie a z nej, by ju mohli využívať na odpočinok a doplnenie zásob. Janszen vyzdvihol strategickú pozíciu tohto miesta, úrodnosť pôdy a dostatok dobytka a rýb. Čo však bolo hlavné, všade rástli stromy, ktoré by sa dali využiť na opravu lodí, a aj domorodci boli priateľskí, čo nebývalo vždy pravidlom.

Riaditeľstvo VOC súhlasilo a v roku 1652 vyslalo do Stolového zálivu flotilu pod vedením Jana van Riebeecka, ktorý pred piatimi rokmi vyzdvihol Janszena a jeho mužov. Už o pár mesiacov sa do novozaloženého Kapského mesta sťahovali holandskí slobodní občania a bývalí zamestnanci VOC, ktorí mali povolenie žiť na dôchodku v holandských zámorských územiach.

Jan van Riebeeck prichádza do Stolového zálivu.
Jan van Riebeeck prichádza do Stolového zálivu.
Zdroj: Public Domain

Lenže počet kolonistov rástol naozaj rýchlo. Postupne sa dostávali čoraz ďalej do vnútrozemia a dovážali si otrokov z Indonézie, Madagaskaru a východnej Afriky. Postupne zabrali domorodému kmeňu Khoikhoikov všetku pôdu. Ako inak, násilím. Khoikhoiovia, ktorí tak vrelo privítali Janszena a jeho mužov, už zrejme svoj čin ľutovali. Nezomierali pritom len v šarvátkach s kolonistami, ale aj následkom chorôb, ktoré sem dovliekli Európania, a ktorým ich imunita nedokázala vzdorovať. Napokon sa podvolili a len niekoľko málo kmeňov si zachovalo nezávislosť. Členovia tých zvyšných začali pracovať pre kolonistov, najčastejšie ako pastieri.

Keď v 19. storočí napadli Kapské mesto britské jednotky a dobyli ho, pôvodní osadníci sa stiahli do vnútrozemia a založili takzvané búrske osady. Lenže koncom 19. storočia narazili Búri na diamantové ložiská a vyvolali v Britoch majetnícke chúťky. To viedlo k vypuknutiu viacerých búrskych vojen a v roku 1910 k vytvoreniu britského domínia v južnej Afrike. Z neho v roku 1961 vznikla Juhoafrická republika.