Putovného rečníka, asketického filozofa a tvorcu zázrakov Apollónia z Tyany nazývali „pohanský Kristus“. Prečo? Takisto žil v 1. storočí , tiež ho považovali za Božieho syna, rovnako údajne predstavoval odpustiteľa hriechov zoslaného z nebies. Navyše, aj o ňom sa tradovalo, že vstal z mŕtvych a vystúpil na nebesia.

Kult, ktorý okolo jeho osoby vznikol, prekvital niekoľko storočí. Rímsky cisár Caracalla mu dal dokonca okolo roku 215 v Tyane postaviť svätyňu. O polstoročie neskôr sa cisárovi Aureliánovi údajne zjavil Apollóniov duch. Mal ho presviedčať, aby zastavil obliehanie Tyany. Do akej miery je príbeh pravdivý, to nevedno, fakt je, že Aurelián „pohanskému Kristovi“ okolo roku 274 postavil chrám. Na Apollóniov kult odkazujú aj neskoršie arabské spisy opisujúce silu reliktov, ktoré sa spájali s Apollóniom. Používali sa až do siedmeho storočia, pričom posledný z nich zničili križiaci v roku 1204.

Viera, základ úspechu Schopnosť zázračne liečiť sa nevyhýbala tým, čo v&nbsp;ňu neverili. V&nbsp;egyptskej&nbsp;Alexandrii prišli v&nbsp;roku 70 nášho letopočtu za&nbsp;rímskym cisárom Vespasiánom dvaja muži, jeden slepý, druhý s&nbsp;chromou rukou. Tvrdili mu, že sa im zjavil boh Serapis a&nbsp;povedal, že ich cisár uzdraví. Vespasián oboch najprv vysmial, no napokon sa prosbám o&nbsp;liečenie podvolil. Vzápätí sa prvému vrátil cit do&nbsp;ruky, druhému zrak. Udalosť sledoval veľký dav a&nbsp;zaznamenal ju významný historik Tacitus.

Dôverčivý ľud Ak východnej časti Rímskej ríše na&nbsp;prelome letopočtov niečo chýbalo, určite to neboli „zázrační ľudia“. Mnohí z&nbsp;nich ľudí nehanebne manipulovali. Napríklad historik Jozefus spomína, ako v&nbsp;okolí Jeruzalema množstvo klamárov a&nbsp;podvodníkov, ktorí tvrdili, že sú inšpirovaní bohom, opantávalo masy a&nbsp;ako ovce ich viedlo do&nbsp;záhuby.

Najväčšmi sa darilo mužovi známemu ako „Egypťan“, ktorý si podmanil tridsaťtisícový dav veriacich v&nbsp;okolí Palestíny a&nbsp;vyhlasoval, že jediným slovom zrúca hradby Jeruzalema. Opevnenie ale zostalo nedotknuté a&nbsp;rímske vojsko masu ohrozujúcu mesto zmasakrovalo.

Božský had Lucián zo&nbsp;Samosaty, filozof a&nbsp;rečník žijúci v&nbsp;2. storočí, vo&nbsp;svojich spisoch spomína styky s&nbsp;Alexandrom z Abonoteichu, ktorého označuje za&nbsp;„falošného proroka“. Alexander o&nbsp;sebe vyhlasoval, že je opatrovateľ a&nbsp;prostredník hadieho božstva s&nbsp;ľudskou tvárou, reinkarnácie boha Asklépia. Vďaka tejto kreatúre vraj prichádzal s&nbsp;proroctvami a dokonca založil vlastné náboženstvo.

Hoci verejne pôsobil iba krátko, od&nbsp;roku 150 do&nbsp;smrti asi o&nbsp;dvadsať rokov neskôr, množstvo stúpencov nachádzal až do&nbsp; 4. storočia.

Doplatili na&nbsp;proroctvá Pozorný Lucián poznamenáva, že božský had nebol nič viac ako trénovaný had s&nbsp;umelou hlavou, pričom všetky zázraky, o&nbsp;ktorých sa šírili chýry, boli buď zveličenia alebo triky, ktoré nastražil sám Alexander. K&nbsp;bežnému človeku ani politikom sa však podobná kritika nedostávala. Verejnosť aj miestni vládcovia tak patrili medzi nadšených stúpencov „falošného proroka“.

Alexandrov „boh“ nadobudol svojho času takú popularitu, že pútnici za&nbsp;ním prichádzali až zo&nbsp;vzdialeného Ríma. Ba čo viac, jeho proroctvá vyhľadal samotný cisár Markus Aurélius. Na&nbsp;Alexandrovu počesť vznikali početné sochy ako aj mince&nbsp;zdobené charakteristickým vyobrazením božského hada s&nbsp;ľudskou hlavou.

Povýšený na&nbsp;boha Veľká väčšina starovekých zázrakov sa týka uzdravení. Azda najviac sa ich prisúdilo Asklépiovi, vynikajúcemu lekárovi, ktorý žil v&nbsp;13. storočí pred naším letopočtom. O&nbsp;šesť storočí neskôr ho ľudia začali uctievať ako boha uzdravovania a&nbsp;medicíny.

Postavili mu viac ako dvesto chrámov, pričom do&nbsp;súčasnosti sa zachovalo takmer dvetisíc správ velebiacich jeho liečivé schopnosti. Slepí, chromí, nemí, paralyzovaní, dokonca obete močových kameňov a&nbsp;muž s&nbsp;hrotom šípu v&nbsp;čeľusti, tých všetkých vo&nbsp;svätyniach vraj liečila moc tohto boha.

Na&nbsp;rozdiel od&nbsp;správ o&nbsp;zázrakoch Ježiša, spísaných ľuďmi žijúcimi v&nbsp;inom storočí, v&nbsp;iných krajinách a&nbsp;hovoriacimi inými jazykmi ako Ježiš, správy o&nbsp;„skutkoch“ Asklépia sú takmer z&nbsp;prvej ruky. Najstaršie pochádzajú zo&nbsp;4. storočia pred naším letopočtom, tie najmladšie z&nbsp;tretieho storočia nášho letopočtu. Odkaz tohto božstva siaha do&nbsp;súčasnosti. Had omotaný okolo palice, symbol liečenia, je tým istým hadom, ktorý podľa mýtov sprevádzal Asklépia.

V&nbsp;prvom storočí nášho letopočtu spomína Lucián preslávené liečebné schopnosti mnohých sôch. Jeden jeho súčasník pre&nbsp;zmenu s&nbsp;nevôľou opisuje zástupy ľudí, ktorí kvôli zázračným uzdraveniam tiež navštevujú sochy.

Zázračné uzdravenia nachádzame prakticky v&nbsp;každej historickej ére a&nbsp;v&nbsp;každom náboženstve. Liečili šamani, hrudky zeme, talizmany, sošky, kamene, pyramídy, sväté seno, obrázky, vlčie chvosty aj svätci, či už živí, alebo kúsky ich&nbsp;mŕtvych tiel: hlavy, vlasy, kosti. Niekedy postačili útržky šiat.

Zázračný conquistador Alebo príklad zo 16. storočia. Álvar Núñez Cebeza de Vaca cestoval s&nbsp;niekoľkými spoločníkmi z&nbsp;územia dnešnej Floridy do&nbsp;Mexika. Cestou stretával domorodcov. Ohromení ich cudzokrajným vzhľadom, svetlou pokožkou a&nbsp;čiernymi bradami, nezriedka túžili veriť v&nbsp;ich nadprirodzené schopnosti. De Vacu na&nbsp;jeho ceste napokon vítali celé dediny a&nbsp;pokorne prosili o&nbsp;liečenie. A&nbsp;keď sa Španieli dali prehovoriť, domorodci nadšene hlásili, že im je zrazu dobre a&nbsp;sú zdraví. Podobne ako milióny ľudí pred nimi a milióny po nich, aj oni uverili v zázrak. Alebo snáď niektorí jedinci naozaj vedeli čarovať?

FAKTY X: Naozaj konali zázraky, alebo išlo o podvodníkov?

Výber pre vás

FAKTY X: Naozaj konali zázraky, alebo išlo o podvodníkov?

Súvisiace články

FAKTY X: Potivá choroba zabila 15-tisíc ľudí, jej pôvod je neznámy

FAKTY X: Natočili cestovateľku v čase? V Chaplinovom filme je podozrivá žena

FAKTY X: Stonehenge má dvojčatá pod morskou hladinou, ich účel je neznámy

FAKTY X: Zberateľ kostí z Nového Mexika: Obete starostlivo zakopal

FAKTY X: Kde je hrobka Alexandra Veľkého? Zničiť ju mohli dobyvatelia aj kresťanstvo

FAKTY X: Osem mŕtvych v jednom dome: Vraha nikdy nenašli

Výber pre vás