Alexander Veľký sa narodil v roku 356 pred Kristom v macedónskom meste Pella. Bol synom kráľa Filipa II., jeho učiteľom bol samotný Aristoteles, a svoje prvé víťazstvo na bojovom poli dosiahol už ako 16-ročný. O desať rokov neskôr sa už stal známym ako pokoriteľ Perzskej ríše a keď vo veku nedožitých 33 rokov skonal, zanechal po sebe dobyté územia s rozlohou, aká dovtedy nemala obdobu.

Pred smrťou údajne Alexander vyriekol, že svoju ríšu zanecháva „najsilnejším“. Možno si prial, aby v nej zavládol mier, ale zrejme zvolil nesprávne slová. Jeho generáli si povedali, že ten najsilnejší z nich zaujme Alexandrovo miesto, čo samozrejme viedlo k boju.

Popri súperení o moc sa pripravovali plány na pochovanie veľkého vojvodcu. Aj o tom sa najmocnejší muži ríše dokázali hádať. Tela sa napokon zmocnil Ptolemaios I. Sóter, ktorý v roku 321 pred Kristom prepravil ostatky do egyptského Memfisu.

Podľa Diodóra Sicílskeho, ktorý však žil až v 1. storočí pred Kristom, a teda nemal správy z prvej ruky, sa v Memfise začali prípravy na pohrebný obrad. „Najprv nachystali rakvu primeranej veľkosti vyrobenú z tepaného zlata a priestor okolo tela naplnili voňavými koreninami. Veko bolo taktiež zo zlata. Cez rakvu potom prehodili fialové plátno vyšívané zlatom.“

Alexander teda údajne spočinul v Memfise. O niekoľko desaťročí neskôr mali jeho ostatky previezť do nového mauzólea v Alexandrii, ktoré podľa dostupných údajov existovalo ešte v roku 274 pred Kristom.

Kvôli tomu, čo v živote dosiahol, bol aj po smrti mimoriadne uznávaný a jeho hrobka bola priam pútnickým miestom. Mali ju navštíviť Július Cézar, Kleopatra aj Caligula, ale tí nezanechali bližšie informácie o tom, kde Alexander Veľký leží. V tom čase už mala byť zlatá rakva roztavená a nahradená presklenou.

Posledné údaje o existencii hrobky, ktoré sa dajú považovať za overené, pochádzajú z roku 215, keď ju mal navštíviť rímsky cisár Caracalla.

V 3. storočí bola Alexandria dejiskom častých bojov, viackrát do nej vtrhli dobyvatelia, a tak je možné, že zničili Alexandrovu hrobku. Ak by im aj odolala, zrejme by ju z povrchu Zeme definitívne vymazalo slávne zemetrasenie a tsunami, ktoré zasiahli mesto v roku 365. A ak by ju nepokorila ani sila prírody, začiatkom 5. storočia by sa stala obeťou šíriaceho sa kresťanstva. Predstavitelia novej viery totiž požadovali, aby sa prestali uctievať všetci okrem Boha. Keby aj Alexandrova hrobka bola ešte v tých časoch pietnym miestom, zničili by ju.

Do dnešného dňa sa po nej nenašli ani stopy. Je dokonca možné, že sa už nachádza pod vodou, pretože od Alexandrových čias stúpla hladina mora v Alexandrii o tri metre.