Archeologické testy preukázali, že stromy, z ktorých pochádza drevo z oboch kruhov, boli zoťaté asi v roku 2049 pred naším letopočtom. Prvý kruh, ktorý našli pod nánosom bahna v mori, odhalili v roku 1998 a nazvali ho Seahenge. Jeho vek sa odhaduje na rovnaký ako vek druhého kruhu v Norwichi.

Odborníci tvrdia, že obrátený peň odpíleného stromu používali pravekí ľudia ako miesto posledného odpočinku mŕtveho. Ak by telo vybrali, mohlo by sa pôsobením vzduchu rozpadnúť. Tím odborníkov v Norfolku vyhlásil už prvú stavbu za jeden z najväčších objavov konca 20. storočia. Kultový drevený kruh Seahenge, tiež známy ako Holme I., ​​vyvolal polemiku nad tým, či by mal byť vykopaný, zakonzervovaný a zachovaný pre budúce generácie, alebo ponechaný tam, kde ho našli.

Trámy prvej, rovnako ako druhej nájdenej stavby stoja v kruhu s priemerom 6,6 metra. Kruh tvorí 55 opracovaných dubových kmeňov, každý bol pôvodne až tri metre dlhý. Holme II vyzerá podobne ako Seahenge a v strede má dva ďalšie dubové trámy. Kruhy sa našli vo vzdialenosti asi sto metrov od seba. Horné časti jednotlivých trámov boli erodované a poškodené. Druhý kruh bol krátko viditeľný v v roku 2014, keď sa vody počas silného odlivu na nejaký čas stiahli.

Oba kruhy boli vyhlásené za jeden z najväčších nálezov z konca 20. storočia, a analýza stôp po sekere odhalila, že kovové nástroje sa používali skôr ako sa pôvodne myslelo.

Drevený kruh vedci vyňali z rašelinového lôžka v Holme-next-the-Sea a previezli ho do miestneho múzea. Vedci predpokladajú, že kým Seahenge bol postavený pri príležitosti úmrtia nejakého významného jedinca, druhý kruh by mohol byť pozostatkom mohyly.

Keďže druhý kruh bol postavený v rovnakej dobe ako prvý, vedci si myslia, že môžu existovať aj iné kruhy, skryté na dne mora. To viedlo archeológov nielen k otázke,  prečo starí ľudia postavili tajomné dubové kruhy v mladšej dobe bronzovej, ale aj k rozhodnutiu nechať druhý kruh na mieste, kde ho našli.