Keď sa zotmie, dom vo Villisce začne byť okoloidúcim hneď podozrivý. Od ostatných okolitých stavieb sa líši, okná aj dvere má pevne zatlčené a dvor je zarastený burinou. Akoby ani nepatril do 21. storočia, čo je čiastočne aj pravda. Od desivých udalostí, ktoré sa v ňom stali 10. júna 1912, je dom prakticky neobývaný.

Začiatkom 20. storočia mestečko Villisca prekvitalo. Žilo v ňom asi 2500 ľudí, obchody pulzovali životom a v miestnej železničnej stanici zastavovali denne desiatky vlakov. Napriek tomu však išlo o pokojné miesto s nízkou kriminalitou, to sa však malo v júni 1912 zmeniť.

Josiah Moore patril vo Villisce k známym a obľúbeným ľuďom, jeho manželku a štyri deti poznali prakticky všetci miestni obyvatelia. Keď ich v jedno ráno našli zavraždených v posteliach a s nimi aj dvoch hostí, ktorí prespávali v dome Moorovcov, celé mesto strnulo strachom.

Lena a Ina Stillingerové odišli v nedeľu ráno z domu do kostola. Po omši sa plánovali naobedovať u starej mamy, stráviť u nej popoludnie a potom sa vrátiť domov. Katherine Moorová ich ale pozvala, aby strávili noc u nich. Sestry Stillingerové sa s ňou priatelili a Josiah zavolal ich otcovi, aby sa spýtal, či môžu Lena a Ina prespať u nich. Pán Stillinger nebol doma, jeho najstaršia však zdvihla slúchadlo a sľúbila, že odkaz odovzdá.

Sestry Stillingerové teda strávili popoludnie u starej mamy a potom sa spolu s Moorovcami zúčastnili programu, ktorý organizovala miestna presbyteriánska cirkev. Program skončil o pol desiatej a následne sa všetkých osem budúcich obetí vybralo pešo do domu Moorovcov.

10. júna približne o piatej vstala suseda Moorovcov Mary Peckhamová a vyšla na dvor. O tomto čase už zväčša vo vedľajšom dome vládol ruch, teraz bol ale podozrivo tichý. O dve hodiny neskôr si Mary uvedomila, že od Moorovcov stále nik nevyšiel, okná sú stále pozatvárané a nepočuje žiadne hlasy. Okolo ôsmej šla teda k susedom zaklopať, ale nik sa neozval. Skúsila otvoriť dvere, ale bolo zamknuté. Šla teda aspoň vypustiť na dvor sliepky, potom sa vrátila domov a zavolala Josiahovmu bratovi Rossovi.

Fotografie obetí.
Fotografie obetí.
Zdroj: Public Domain

Keď Ross Moore prišiel k bratovi, chcel sa pozrieť cez okno do spálne, ale závesy boli zatiahnuté. Na jeho volanie nik nereagoval, a keďže mal kľúče, odomkol dvere a vstúpil do domu. Mary Peckhamová ostala stáť na verande. Ross vošiel do prvej spálne a uvidel na posteli dve telá a krvavé škvrny. Ihneď vybehol von a povedal Mary, nech zavolá federálneho maršala.

Telá, ktoré Ross uvidel, patrili 12-ročnej Lene Stillingerovej a jej osemročnej sestre Ine. Mŕtvoly šiestich Moorovcov potom našiel maršal v iných miestnostiach domu. Všetkých osem ľudí niekto brutálne zavraždil v spánku ťažkým tupým predmetom, ktorým im rozmliaždil lebky. Obeťami boli Josiah Moore (43), Sarah Moorová (39), Herman Moore (11), Katherine Moorová (9), Boyd Moore (7) a Paul Moore (5). Vražednou zbraňou bola Josiahova sekera, ktorú vrah nechal v hosťovskej izbe pri sestrách Stillingerových.

Vyšetrovanie ukázalo, že obete zomreli okolo piatej hodiny ráno. V podkroví sa našli dva špaky z cigariet, čo naznačovalo, že vrah úmyselne čakal, kým budú obyvatelia domu spať, a až potom sa vydal zabíjať. Najprv zavraždil rodičov, pričom najviac sa vyvŕšil na Josiahovi. Naňho použil ostrie sekery, zatiaľ čo zvyšok ľudí zabil tupou stranou. Všetky obete s výnimkou Leny Stillingerovej zomreli v spánku. Na jej ruke sa našla rana, čo naznačovalo, že sa snažila brániť.

Napriek tomu, že vyšetrovatelia mali viacero podozrivých a niektorí sa dokonca postavili pred súd, dôkazy o ich vine boli vždy len nepriame a porota ich neodsúdila. Osemnásobná vražda tak zrejme ostane naveky nevyriešená. Z domu je dnes múzeum a nachádzajú sa v ňom dokonca aj pôvodné postele, v ktorých sa našli obete.