Epidémia sa do dejín zapísala ako „potivá choroba“. A zatiaľ čo vedci boli schopní odhaliť patogén, ktorý spôsobil čiernu smrť (bola ním baktéria yersinia pestis), v prípade potivej choroby sú dodnes stratení. Epidémia pritom v priebehu niekoľkých týždňov od vypuknutia zabila asi 15-tisíc ľudí a opakovane sa vracala. Naposledy v roku 1555.

Lekári v tomto období písali, že pacienti nakazení potivou chorobou majú bolesti hlavy a brucha, ako aj chrbta a končatín. Príznakom bolo aj nadmerné potenie a neutíšiteľný smäd spôsobený nadmernou stratou tekutín. Ľudia v okolí pacienta tiež tvrdili, že tento pot veľmi zapácha.

Príznaky sa prejavovali asi 24 hodín. Lekári verili, že pokiaľ sa pacienta celý čas podarí udržať v bdelom stave, jeho šance na prežitie rapídne vzrastú. Zrejme sa však nikdy nedozvieme, či táto hypotéza naozaj fungovala. Isté je len to, že ak pacient prežil prvých 24 hodín, s najväčšou pravdepodobnosťou sa z choroby úplne vystrábil. Tisíce ľudí však nemali to šťastie.

V časoch, keď epidémia vypukla, sa jej príčiny pripisovali takzvanej miasme, teda znečistenému vzduchu. Lekári naznačovali, že sa potivá choroba šíri práve vzduchom, a napriek tomu, že nepoznali koncept baktérií a vírusov, možno neboli ďaleko od pravdy. Na potivej chorobe bol zaujímavý aj fakt, že oveľa častejšie zasahovala majetných ľudí a šľachticov než bežných roľníkov.

Pôvod potivej choroby je dodnes neznámy. Vedci sa domnievajú, že mohla byť spôsobená hantavírusom, ktorý do Anglicka priniesli francúzski žoldnieri najatí Henrichom Tudorom (budúcim kráľom Henrichom VII.). Čo ju však skutočne spôsobilo je záhadou.