Noel

Deformovanie lebiek síce prebiehalo v&nbsp;oddelených kultúrach, ale malo podobný priebeh. Podrobovali sa mu už novorodenci, ktorých lebečné kosti sú mimoriadne tvárne. Hlava sa vložila medzi dve dosky, tie sa pritlačili a&nbsp;zviazali kožami či látkou. V&nbsp;takomto „zariadení“ bolo dieťa niekoľko hodín každý deň. Vytvorila sa pretiahnutá lebka, ktorá s&nbsp;postupujúcim vekom stvrdla a&nbsp;ostala človeku až do smrti.

Tisícky rokov stará tradícia vymizla vo väčšina kultúr až s&nbsp;príchodom „modernej“ spoločnosti. V&nbsp;niektorých kútoch Francúzska sa ale praktizovala ešte aj v&nbsp;20. storočí a&nbsp;v&nbsp;Polynézii sa nájdu kmene, ktoré deťom predlžujú lebky dodnes. Čo sa týka minulosti, praktika bola udomácnená v&nbsp;Afrike, východnom Nemecku, niektorých kmeňoch v&nbsp;Severnej Ameriky, u&nbsp;Aborigénov i&nbsp;v&nbsp;Karibiku. Inteligenciu k&nbsp;lepšiemu rozhodne neovplyvňovala, skôr mohla spôsobiť poškodenie mozgu. Tak prečo sa vlastne lebky deformovali?

Archeológovia ani historici sa dodnes nezhodli na tom, čo je príčinou deformovania lebiek. Špekuluje sa, že deti, ktorým vkladali hlavu medzi dve dosky, mohli pochádzať z&nbsp;vyšších spoločenských tried a&nbsp;tento znak ich mal už na prvý pohľad odlišovať. Ďalšia skupina vedcov naopak tvrdí, že lebky sa preťahovali všetkým členom kmeňa, aby sa tak odlíšili od svojich susedov.

V kontraste k&nbsp;týmto hypotézam vyslovil v&nbsp;19. storočí Švajčiar Johann Jakob von Tschudi celkom inú. Skúmal napríklad kmeň Huancov v&nbsp;dnešnom Peru a&nbsp;tvrdil, že predĺžené lebky sa tu vyskytovali prirodzene a&nbsp;nie v&nbsp;dôsledku manipulácie po narodení. Našiel totiž mumifikovaný sedemmesačný plod v&nbsp;maternici ženy a&nbsp;zistil, že má predĺženú lebku. To ho viedlo k&nbsp;názoru, že pred tisíckami rokov boli možno u&nbsp;niektorých kmeňov takéto lebky prirodzené a&nbsp;iné kmene ich chceli len napodobňovať.

Predlžovanie lebiek mohlo mať aj spirituálny dôvod. Deformovaná hlava mohla slúžiť na bližšie spojenie jedinca s&nbsp;božstvami.

<strong>Falošné tvrdenia o&nbsp;mimozemskom pôvode</strong><br>V roku 1928 našiel archeológ Julio Tello v&nbsp;Peru staroveký cintorín s&nbsp;mnohými predĺženými lebkami. Oblasť sa podrobne preskúmavala a&nbsp;v&nbsp;roku 2014 vyšla „štúdia“, podľa ktorej mnohé ostatky neboli zvieracieho ani ľudského pôvodu. Nadšenci teórií o&nbsp;mimozemskom živote boli v&nbsp;eufórii. Tú im neskazilo ani skutočné vedecké bádanie a&nbsp;následné zistenia o&nbsp;sfalšovaných výsledkoch DNA. Prišlo sa na to, že výsledky sfalšoval amatérsky archeológ, ktorý chcel do oblasti prilákať turistov. Do dnešného dňa tak existencia predĺžených lebiek ostáva do veľkej miery opradená tajomstvom.

FAKTY X: Záhada predĺžených lebiek: Ich existenciu dodnes neobjasnili

Výber pre vás

FAKTY X: Záhada predĺžených lebiek: Ich existenciu dodnes neobjasnili

Súvisiace články

FAKTY X: Toxická žena otrávila 23 ľudí, jej smrť je dodnes záhadou

FAKTY X: Záhady Tapisérie z Bayeux, najznámejšieho diela stredoveku

FAKTY X: Drancovanie v druhej svetovej vojne: Ukryli Japonci zlato v tuneloch?

FAKTY X: Geniálny obor a sériový vrah: Edmund Kemper nedával obetiam šancu

FAKTY X: Tajomná minca z Maine: Obchodovali Európania s Amerikou pred Kolumbom?

FAKTY X: Jedna z najzáhadnejších vrážd: Smrť Kanaďana obklopuje rúcho tajomna

Výber pre vás