Pre tohto muža nebolo nič sväté. Sám seba nazýval Beštia 666, venoval sa okultizmu, magickým rituálom, vyvolával démonov, experimentoval s&nbsp;drogami a&nbsp;založil vlastné náboženstvo. Pri ňom by bolo ľahšie napísať, čomu sa v&nbsp;živote nevenoval, než čím všetkým bol. Len na ukážku: šachista, horolezec, astrológ, okultista, mág, spisovateľ, maliar, horolezec, cestovateľ, jogín, špión... Všetkému sa mohol venovať naplno, mal na to čas i&nbsp;prostriedky: dedičstvo po otcovi mu zabezpečilo pohodlný život, nemusel si robiť starosti o&nbsp;existenciu. Zachytiť celý jeho život na papieri, to by bol poriadne hrubý román.

Aleister Crowley vyrastal v&nbsp;prísne puritánskej rodine v&nbsp;anglickom grófstve Warwick. Otec bol inžinier, ale ako inžinier nikdy nepracoval. Lukratívny príjem rodine zabezpečoval výnosný pivovar, ktorý vlastnil. Obaja rodičia boli členmi protestantského náboženského hnutia Plymouthské bratstvo. Práve jeho filozofia výrazne zasiahla do detstva i&nbsp;dospievania Alika, ako Aleistera doma volali. Detstvo trávil v&nbsp;uzatvorenej komunite bratstva, hrávať sa mohol len s&nbsp;deťmi z&nbsp;rodín rovnakej viery. Spočiatku ho vzdelávali súkromní učitelia a&nbsp;okrem základných predmetov sa denne musel venovať štúdiu Biblie. Z&nbsp;otca sa stal fanatický kazateľ, ktorý písal a&nbsp;vydával rôzne pamflety s&nbsp;náboženským obsahom. Cestoval po celom Spojenom kráľovstve a&nbsp;rozdával ich na zhromaždeniach bratstva.

Päťročnému Aleisterovi pribudol súrodenec – sestrička Grace, ale žila len niekoľko hodín. Rodičia ho zaviedli do izby, kde bolo jej mŕtve telíčko, a&nbsp;Aleister neskôr svoje pocity malého chlapca, keď uvidel nehybnú sestru, opísal nezvyčajným spôsobom – v&nbsp;tretej osobe: „Cítil sa zvláštne, ale nerozrušilo ho to. Dieťa bolo mŕtve a&nbsp;on už nemohol nič spraviť. To už nebola jeho starosť. Odvtedy sa nikdy nezúčastnil na žiadnom pohrebe. Šiel iba na otcov, lebo tam bol stredobodom pozornosti.“ Ten zomrel, keď mal chlapec dvanásť rokov. Pre malého Aleistera to bol zlomový bod, od toho momentu opisoval vlastné detstvo v&nbsp;prvej osobe. Po otcovej smrti opustil cestu, ktorú mu určili rodičia. Prísna náboženská výchova mu nevyhovovala, v&nbsp;puberte rebeloval proti kresťanskej morálke, čo spôsobovalo konflikty medzi ním a&nbsp;matkou.

Sama výchovu syna nezvládala. Vyhlasoval pred ňou, že vo svojom živote sa nevzdá činností, ktoré považuje za príjemné, hoci podľa nej sú hriešne. A&nbsp;začal to aj dokazovať. Experimentoval s&nbsp;návykovými látkami každého druhu, odmietal chodiť na hodiny náboženstva, tvrdil, že ich neznáša, o&nbsp;panictvo vraj prišiel ešte pred dovŕšením pätnástich rokov. Po strednej škole sa zapísal na Cambridgeskú univerzitu. Matke sa uľavilo, samu seba upokojovala, že poznatky získané v&nbsp;takej prestížnej škole mu otvoria oči a&nbsp;domov sa vráti ako iný človek. Zvolil si anglickú literatúru a&nbsp;tri roky, ktoré na univerzite strávil, pokladal za najšťastnejšie, hoci odišiel predčasne a&nbsp;bez titulu.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Aleister si na univerzite rozšíril obzory, ale aj o&nbsp;skúsenosti, ktoré ho doviedli k&nbsp;zhýralému životu. Rozhodne to nebola cesta, v&nbsp;ktorú dúfala jeho matka. V&nbsp;intímnom živote nerobil rozdiely medzi mužmi a&nbsp;ženami a&nbsp;neodradila ho ani možná strata slobody, pretože homosexualita sa v&nbsp;tom čase v&nbsp;Anglicku pokladala za trestný čin. Telesná rozkoš sa u&nbsp;neho zmenila na vášeň a&nbsp;vyhlasoval, že spoločenský systém a&nbsp;morálka bránia ľuďom prežívať skutočné šťastie. Popri univerzitnom štúdiu a&nbsp;bezuzdných sexuálnych kratochvíľach si predsa len našiel čas, aby v&nbsp;sebe objavil šachistu, začal písať poéziu a&nbsp;venoval sa horolezectvu.

V&nbsp;dvadsiatich dvoch rokoch ako prvý v&nbsp;dejinách zdolal počas sólo výstupu končiar Mönch vo švajčiarskych Alpách, vysoký 4 107 metrov. Ďalší cieľ, ktorý si s&nbsp;priateľmi v&nbsp;roku 1902 naplánoval, bola výprava na druhú najvyššiu horu sveta – osemtisícovku K2, ktorú dovtedy nikto nepokoril. Ale z&nbsp;výšky 6 100 metrov sa museli vrátiť, pretože členovia expedície ochoreli. Ešte horší koniec mal výstup na Kančendžongu, najťažší vrchol planéty. Účastníci sa tesne pod vrcholom pohádali, časť z&nbsp;nich sa rozhodla pre predčasný zostup a&nbsp;počas neho zahynula. Po tomto zážitku s&nbsp;horolezectvom prestal.O&nbsp;šachu Aleister Crowley tvrdil, že sa ho naučil hrať v&nbsp;šiestich rokoch z&nbsp;kníh. V&nbsp;Cambridgei vstúpil do šachového klubu.

Denne dve hodiny trénoval, až to dotiahol na šachového majstra univerzity a&nbsp;prezidenta klubu. Chcel sa stať majstrom sveta a&nbsp;ľudia okolo neho boli presvedčení, že tento titul získa. Sám sa však v&nbsp;dvadsiatich dvoch rokoch rozhodol, že so šachom končí. Stalo sa to po mystickom zážitku na šachovej konferencii v&nbsp;Berlíne: „Uvedomil som si, že som neprišiel na túto planétu, aby som hral šach. Už nikdy nebudem hrať vážne žiadnu šachovú hru.“ Nesúťažne sa mu však venoval celý život. Rovnako poézii. V&nbsp;tvorbe veršov príliš nevynikal. Jeho básne boli plné erotiky a&nbsp;pornografie. A&nbsp;kritici boli pohoršení.

Až do takej miery, že jednu z&nbsp;prvých básnických zbierok sa rozhodol vydať v&nbsp;Holandsku. V&nbsp;Británii by určite nebola uzrela svetlo sveta. Čím bol starší, tým viac obsah jeho kníh tvorila erotika, vôbec sa nekrotil, naopak, pritvrdzoval. Pred päťdesiatkou napísal životopis Denník drogového zloducha, ktorý čitateľov, kritikov i&nbsp;verejnosť pohoršil natoľko, že kníhkupci ho stiahli z&nbsp;predaja. Drogy vyzdvihol už predtým v&nbsp;knihe Psychológia hašiša. Hašiš opísal ako návykovú látku, ktorá otvára brány k&nbsp;nadzmyslovému svetu. A&nbsp;práve okultizmus a&nbsp;mágia zohrali hlavnú úlohu v&nbsp;prapodivnom živote Aleistera Crowleyho.

Prvé skúsenosti s&nbsp;okultizmom získal ako 21-ročný. Vo Švajčiarsku ho oslovili myšlienky ezoterického rádu Zlatý úsvit. Dal sa zasvätiť do tohto spoločenstva a&nbsp;rituály spočívali najmä v&nbsp;užívaní drog. Členovia rádu používali množstvo amuletov a&nbsp;talizmanov a&nbsp;po každej seanse tvrdili, že ju strávili v&nbsp;prítomností démonov a&nbsp;anjelov. Aleistera takýto život nadchol a&nbsp;túžil stúpať v&nbsp;hierarchii rádu vyššie. Pre ostatných členov však bol tŕňom v&nbsp;oku pre príliš uvoľnené správanie a&nbsp;bisexualitu. Roztržka a&nbsp;po nej rýchly koniec prišli, keď s&nbsp;milenkou vykradli trezor rádu v&nbsp;Londýne. Zo spoločenstva Zlatý úsvit ho vylúčili a&nbsp;mal aj súdny zákaz stýkať sa s&nbsp;jeho členmi. Preto pozornosť obrátil iným smerom.

Začal sa zaoberať budhizmom, ale keď vycestoval do Indie, zaujal ho hinduizmus. Nakoniec dal prednosť západnému okultizmu a&nbsp;tomu sa venoval po zvyšok života. V&nbsp;roku 1903 sa oženil s&nbsp;Rossou Kellyovou, bolo to jeho prvé, nie však posledné manželstvo. Manželka mala pre jeho netradičné záľuby pochopenie. Na svadobnej ceste v&nbsp;Káhire mu dokonca pomáhala pri vyvolávaní staroegyptských bohov. Ešte počas svadobnej cesty sa stal otcom, novomanželom sa narodilo dievčatko. Nebol by to Crowley, keby neprišiel so zvláštnym menom – dcéru pomenovali Nuit Ma Athanoor Hecate Sappho Jezebel Lilith. Jej život sa predčasne skončil v&nbsp;dvoch rokoch, zomrela na týfus počas cesty po Číne. Táto tragédia len urýchlila manželskú krízu, ktorá smerovala k&nbsp;zániku zväzku. Žiaľ prežíval každý z&nbsp;manželov po svojom.

Rossa ho utápala v&nbsp;alkohole a&nbsp;Aleister trávil čas s&nbsp;milenkami. Napriek blížiacemu sa koncu vzťahu sa im v&nbsp;roku 1907 narodila druhá dcéra Lola Zaza, ale ani tá sa nedožila dospelosti. A&nbsp;nezachránila rodičov pred rozvodom. Mala dva roky, keď sa rozišli. Pokiaľ ide o&nbsp;mágiu, podľa vlastných slov skúsil Aleister Crowley všetky známe okultistické rituály. V&nbsp;mnohých hrali hlavnú úlohu rôzne sexuálne praktiky a&nbsp;halucinogénne látky. Vrcholom okultizmu v&nbsp;Crowleyho podaní bolo podľa neho vyvolávanie démona Chorozona, údajného pána chaosu, v&nbsp;alžírskej púšti. Na africký kontinent sa rád vracal, mal pre neho magické čaro. Tam sa mu údajne zjavil jeho anjel strážny a&nbsp;za tri dni mu nadiktoval Knihu zákona. Ako inak, Crowley bol v&nbsp;tranze a&nbsp;hlavná myšlienka publikácie znela: „Jediným zákonom nech je – rob si, čo chceš.“ Riadil sa ním celý život.

Viktoriánske Anglicko šokoval aj komentárom ku knihe: „Beštia 666 odporúča, aby už malé deti boli svedkami všetkých druhov sexuálnej činnosti, ako aj pôrodu, aby faloš nezahmlievala a&nbsp;záhada neotupovala ich myseľ.“ Svojrázne názory prezentoval i&nbsp;na tému rasových a&nbsp;sociálnych predsudkov. Jeho životopisec Lawrence Sutin tvrdil, že za nimi bola bigotnosť rodiny, v&nbsp;ktorej vyrastal. Aleistera charakterizoval ako „skazenú ratolesť majetnej viktoriánskej rodiny, ktorá trpela tými najhoršími predsudkami, akými bola postihnutá vyššia vrstva spoločnosti“. Schvaľoval násilie proti Číňanom z&nbsp;nižších spoločenských tried žijúcich v&nbsp;Anglicku. Pre Talianov a&nbsp;Indov používal pojem „neger“. Publikoval rôzne antisemitské vyjadrenia s&nbsp;množstvom hrubých urážok. Obhajoval napríklad protižidovské pogromy v&nbsp;Kišiňove. V&nbsp;britskom denníku The Looking Glass ho označili za „najchladnokrvnejšieho podliaka a&nbsp;jedného z&nbsp;najbezbožnejších ľudí, akí kedy žili“.

Po rozpade manželstva sa mu výrazne stenčila peňaženka. Predal preto usadlosť v Škótsku, ktorú kedysi premenil na svätyňu a v ktorej vykonával rituály podľa kníh stredovekých mágov. Aby si zabezpečil prísun financií, začal dávať lekcie okultizmu a pred publikom usporadúval magické rituály. Verejne napríklad vyvolával antických bohov. Vstúpil aj do rádu Ordo Templi Orientis a pri zasvätení prijal meno Bafomet podľa démona s capou hlavou. Kontroverzná kapitola jeho života sa odohrala počas prvej svetovej vojny. Odišiel do Ameriky a&nbsp;pôsobil tam ako dvojitý agent. Navonok zastával záujmy Nemecka, v&nbsp;skutočnosti pracoval pre britskú tajnú službu.

Niektorí historici však spochybňujú, či skutočne vykonával špionážnu činnosť. V&nbsp;Spojených štátoch strávil päť rokov a&nbsp;aj tam sa zdokonaľoval v&nbsp;magických rituáloch. Práve za morom sníval o&nbsp;vlastnom opátstve a&nbsp;napadla mu aj myšlienka vytvoriť nové náboženstvo. Po vojne si preto na Sicílii kúpil vilu a&nbsp;s&nbsp;priaznivcami založil opátstvo Theléma. Charakterizoval ho ako antikláštor, v&nbsp;ktorom ľudia nežijú podľa pravidiel či zákonov, ale v&nbsp;súlade so svojou slobodnou vôľou a&nbsp;potešením.V&nbsp;tom čase už bol veľmi závislý od heroínu a&nbsp;v&nbsp;opátstve zaviedol pravidelné obrady okultizmu a&nbsp;sexuálnej mágie. V&nbsp;nehygienických podmienkach nastalo bezuzdné erotické hýrenie, ktoré minimálne v&nbsp;jednom prípade spôsobilo smrť.

Po spirituálnej seanse zomrel na infekciu pečene muž, ktorý podľa manželky musel počas obradu vypiť krv obetovanej mačky. Vo verejnosti táto smrť vyvolala obrovskú búrku nevôle a&nbsp;vtedajší vodca Benito Mussolini prikázal opátstvo zavrieť. Aleistera Crowleyho vypovedali z&nbsp;krajiny. Podobne pochodil v&nbsp;roku 1928 v&nbsp;Paríži. Odtiaľ ho deportovali pre zlú povesť, ktorá sa o&nbsp;ňom šírila, a&nbsp;zároveň z&nbsp;obavy, že je nemecký agent. Hoci ho v&nbsp;tomto čase výrazne sužovali následky dlhodobého užívania halucinogénov, v&nbsp;roku 1929 stál opäť pred oltárom. V&nbsp;Lipsku sa oženil s&nbsp;Mariou de Miramarovou z&nbsp;Nikaraguy. Po roku sa rozišli, ale nikdy sa nerozviedli.

O&nbsp;krátky čas upútal pozornosť ďalšej ženy. Patricia MacAlpinová v&nbsp;roku 1937 porodila ich spoločného syna Randala, vtedy už 62-ročný otec ho však volal Aleister Atatürk. Chlapec si otca užil desať rokov. Aleister Crowley zomrel vo veku 72 rokov na zápal pľúc v&nbsp;penzióne v&nbsp;Hastingse na juhu Anglicka. Po jeho skone sa šírili rôzne špekulácie o&nbsp;nadprirodzených znameniach. Spresnila ich matka jeho syna, ktorá bola aj s&nbsp;dieťaťom v&nbsp;posledných chvíľach jeho života pri ňom. Crowleyho odchod podľa nej sprevádzal studený závan vetra a&nbsp;úder hromu v&nbsp;inak pokojnej chvíli. Na kremácii mu na jeho žiadosť čítali úryvok z&nbsp;vlastnej knihy Hymna Pánovi a&nbsp;noviny obrad označili za čiernu omšu.

Aleister Crowley: Muž, ktorého matka považovala za antikrista

Výber pre vás

Aleister Crowley: Muž, ktorého matka považovala za antikrista

Súvisiace články

FAKTY X: Kde leží Čingischánov hrob? Kvôli utajeniu vraj zomreli tisíce ľudí

Nevysvetlené vraždy žien: Skutočne išlo o dokonalé zločiny?

Proces s čarodejnicami v Saleme: O život prišlo 20 ľudí

FAKTY X: Ľudia, ktorí skúmali paranormálne javy: Čo našli?

FAKTY X: Príbehy divokých detí, ktoré nevyrastali medzi ľuďmi

Sériový vrah Ondrej Rigo skonal za mrežami, dcéra ho zavrhla

Výber pre vás