V chladnej januárovej noci roku 1692 sa z domu reverenda Samuela Parrisa v Saleme ozývali nezvyčajné zvuky. Jeho deväťročnú dcéru Eizabeth a jedenásťročnú neter Abigail pochytil čudný záchvat. Zvíjali sa v kŕčoch na zemi, telo sa im triaslo, príšerne kričali a hádzali okolo seba veci, vyzerali ako nepríčetné. Vydesený reverend utekal po miestneho lekára, ale ten si so zvláštnym stavom dievčat nevedel poradiť. Keď Samuel Parris videl jeho bezmocnosť, požiadal o pomoc pastora Johna Halea z neďalekého mestečka Beverly. Ten po pozorovaní dievčat usúdil, že niekto na ne zoslal kliatbu a ich správanie má znaky pôsobenia čarodejníc. O krátky čas sa podobné symptómy objavili u ďalších malých dievčat v iných rodinách.

Cintorín v Saleme zo 17. storočia. Tu končili popravené ženy obvinené z čarodejníctva.
Cintorín v Saleme zo 17. storočia. Tu končili popravené ženy obvinené z čarodejníctva.
Zdroj: Shutterstock

Príbuzní takto postihnutých detí prijali jediné vysvetlenie: ich dcéry sú pod vplyvom temných magických síl, sú posadnuté diablom. Prešiel mesiac a pod silným tlakom okolia a vplyvom rodičov dievčatá označili tri miestne ženy, že im učarovali. V putách skončila reverendova slúžka Tituba z Barbadosu, žobráčka Sarah Goodová a chudobná starena Sarah Osbornová. Elizabeth i Abigail reverendovi tvrdili, že im Tituba rozprávala príbehy o vúdú čarodejniciach. Slúžka spočiatku zapierala, ale pod vplyvom fyzického násilia si Samuel Parris od nej priznanie vynútil. Prikývla na všetko, hoci súdnemu človeku muselo byť jasné, že mnohé si radšej vymyslela.

Opisovala, že sa rozpráva s diablom a ten ju núti, aby bola jeho služobníčkou a škodila deťom v Saleme. Ďalej priznala, že na Barbadose sa naučila čiernu mágiu a tú využívala aj u reverenda. Ťažko povedať, či bola o sebe presvedčená, že naozaj vie čarovať, alebo si priznaním chcela zachrániť život. Práve ona však počas výsluchu označila za ďalšie čarodejnice starenu a žobráčku. Elizabeth a Abigail pred sudcami horlivo prikyvovali a potvrdili, že aj tie dve ich uriekli. Keďže Tituba sa priznala, nepopravili ju, ale skončila vo väzení. Iný osud čakal obe nešťastné ženy.

Sarah Goodová živorila. Patrila k spodine komunity, nevenovala sa rodine, susedov často prosila o jedlo. Okolie ju považovalo za čudáčku, ľudia ju nemali veľmi v láske a rovnako ani jej muž William Good. Priťažil jej svojou výpoveďou na súde. Sťažoval sa na jej zvláštne správanie a na to, že si ako manželka neplní povinnosti. Ľahkým terčom bola aj Sarah Osbornová. Pre zdravotné problémy prestala chodiť do kostola, čo bolo podľa puritánskych obyvateľov Salemu ťažkým hriechom a zároveň znakom, že u nej niečo nie je v poriadku. Okrem toho súdnou cestou riešila spor s jednou majetnou rodinou mestečka.

Keďže aj ona sa svojím životom vymykala z nepísaných salemských zvyklostí správania, ľudia usúdili, že musí byť čarodejnica, a uverili tomu. Obe ženy zatkli a skončili za mrežami. Pred súdom tvrdili, že sú nevinné, ale porota ich vyjadrenia neprijala, pretože priamo počas pojednávaní údajne začarované dievčatá padali na zem, zvíjali sa a podivne škriekali. Obidve uväznené boli odsúdené na smrť obesením. Sarah Osbornová kruté podmienky vo väzení nevydržala a zomrela ešte pred popravou. Tej neunikla Sarah Goodová, kat jej zatiahol slučku okolo krku. Po týchto troch procesoch sa život obyvateľov Salemu navždy zmenil. V mestečku sa usadil strach a davová psychóza.

Pokračovanie na ďalšej strane...