Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Väzenie Rummu postavili koncom 30. rokov vo vápencovom lome. Keď sa Sovietsky zväz rozpadol, spustlo. Oblasť zaplavila spodná voda, a preto dnes väzenie pripomína čiastočne ponorený ostrov rozpadajúcich sa tehlových stien. Návštevníci môžu preskúmať „podmorské“ väzenie tak, že sa vydajú na plavbu loďou alebo sa potápajú medzi zrúcaninami, aby si pozreli väzenské múry a interiér, ktoré vytvárajú mystickú až surrealistickú scénu. Prístup do vnútra je náročný a môže byť veľmi nebezpečný. Mnoho turistov skáče do jazera zo zničených múrov väzenia, preto tu osadili výstražné značky. Pod hladinou vody totiž „plávajú“ kusy kovov, ťažké stroje, ostnatý drôt, rôzne hroty a kusy rozpadajúceho sa betónu. V auguste 2014 si napríklad dospievajúce dievča ťažko zranilo chrbát pri skoku z jednej zo zničených budov a v júli 2016 našli v jazere utopeného muža.

Väzenie Patarei v estónskom Tallinne je vskutku strašidelným a tajomným miestom. Pôvodne bolo morskou pevnosťou postavenou v roku 1800, ktorá chránila plavebné trasy lodí ruskej ríše. V roku 1919 pevnosť zmenili na väzenie, do ktorého umiestnili vyše 500 väzňov. Väznica bola veľmi špinavá a vždy preplnená, pretože hoci mala kapacitu 1200 miest, v jej útrobách sa tiesnilo vyše 3600 väzňov! Mučenie, násilie a popravy boli na dennom poriadku. Historky vravia, že vo väznici straší. Jedným z najdesivejšch miest sú dve operačné sály, v ktorých robili na väzňoch rôzne pokusy. Najhorším miestom je však miestnosť, kde vykonávali popravy, pričom naposledy ju na tento účel využili v roku 1991. V jej podlahe sa nachádza diera, ktorá zrejme slúžila na odtekanie krvi popravených.

Talianske väzenie Palazzo D’Avalos zo 16. storočia na ostrove Procida stojí vysoko na vrchole útesu. Hoci má jeden z najlepších výhľadov na Neapolský záliv, v jeho interiéri sa diali veľmi zlé veci. Jednu celu a toaletu spoločne zdieľalo až štyridsať väzňov: lepšie povedané, jedno vedro, ktoré kolovalo medzi väzňami. V rokoch 1830 až 1988 išlo o väzenie pre najhorších zločincov mafie a fašistov obdivujúcich Mussoliniho. V 70. a 80. rokoch minulého storočia v ňom bolo mnoho členov zločineckého syndikátu Camorra, vrátane „Profesora“ Cutola, Franka Mannina a „Kráľa“ Giuliana. Od zatvorenia v roku 1988 sa väzenie pomaly rozpadá a budova, ktorá bola kedysi palácom vládnucich Bourbonovcov, zíva strašidelnou prázdnotou.

Po vzniku ZSSR sa väzenie stalo dočasným zadržiavacím miestom pre politických väzňov čakajúcich na prepravu do gulagov na Sibíri. Notoricky sa väznica preslávila počas nacistickej vlády v Litve, kedy ju využívalo gestapo a Saugumas (litovská štátna bezpečnosť) na zadržiavanie tisícov židov. Do roku 2007 sa tu nachádzalo približne tisíc väzňov a 250 dozorcov. V roku 2009 doručili Európskemu výboru na zabránenie mučenia vyhlásenie viacerých väzňov o zneužívaní zo strany personálu a zlých životných podmienkach. Väzenie oficiálne zatvorili 2. júla 2019 a odvtedy slúži verejnosti ako kultúrne centrum. Zaujímavosťou je, že v roku 2020 v priestoroch natáčali časti štvrtej série Stranger Things.

Väznica Doftana, známa ako „rumunská Bastila“, pôvodne vznikla ako obytný komplex pre robotníkov neďalekej bane. V roku 1921 ho však rumunský kráľ nechal prestavať na väzenie pre komunistov. S ôsmimi krídlami, 308 celami a obranným múrom išlo o skutočne odstrašujúce miesto. Väzňov bili, týrali hladom a držali v mrazivých samoväzbových celách. Jej najznámejším väzňom bol budúci generálny tajomník Rumunska Nicolae Ceausescu. Politickí väzni, ktorých mučili, aby sa vzdali ideológie, si napríklad tajne vytvorili časopis z cigaretových papierikov. Doftanu často ničili zemetrasenia, v roku 1940 pri jednom z nich utrpelo zranenia viac ako 300 väzňov. V roku 1947 väzenie zatvorili a nová komunistická vláda ho zmenila na múzeum. V roku 1989 komplex definitívne osirel a teraz je z neho bludisko ciel, železných tyčí a rozpadávajúcich sa chodieb.

Väzenie Spac je jednou z najstarších a najkrajších opustených väzníc v Európe. Počas sovietskej éry slúžilo ako pracovný tábor pre politických väzňov v Albánsku. Komunistický režim ho zriadil v roku 1968, keď v blízkosti znovu otvorili medené bane. Vyznačoval sa vysokou úmrtnosťou, lebo väzni žili v otrockých podmienkach, s nedostatkom jedla a bez základných hygienických a zdravotných potrieb. Väzenie je prázdne už takmer 30 rokov, ale jeho múry stále svedčia o hrôzach, ktoré sa tu odohrali: väzni do nich vyryli svoje mená či obrázky. Areál pracovného tábora po páde komunizmu vyhlásili za kultúrnu pamiatku a zmenili ho na múzeum. Albánska vláda však múzeum nefinancuje, preto toto memento krutej diktatúry chátra. Návštevníci Spacu musia byť opatrní, pretože väzenie sa nachádza v hornatej oblasti a cesta k nemu nie je po zotmení bezpečná.

Opustené európske väznice, ktoré desia svojou minulosťou

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Opustené európske väznice, ktoré desia svojou minulosťou

Súvisiace články

FAKTY X: Kliatba Kazimírovej hrobky: Zomrel desať z tucta ľudí

FAKTY X: Dedinčanov trápi tajomný bzukot, jeho pôvod je neznámy

FAKTY X: Ako Bonnie a Clyde: Vedeli ste o týchto vraždiacich pároch?

FAKTY X: Najkrutejšie ženy v dejinách pracovali aj v koncentračných táboroch

FAKTY X: Najhoršie ženy v dejinách: Neštítili sa prakticky ničoho

FAKTY X: Najkrutejšie konce kresťanských svätcov (2. časť)

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás