Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Angličanka Mary Ann Cottonová, „čierny anjel“, bola ziskuchtivou sériovou vrahyňou. William a Mary Ann Cottonovci sa usadili v britskom Plymouthe, aby si založili rodinu. Pár mal päť detí, z nich štyri zomreli na „žalúdočnú horúčku a bolesti žalúdka“. Keď sa presunuli späť na severovýchod, zdalo sa, že ich prenasleduje tragédia, pretože sa im narodili ďalšie tri deti, pričom všetky zomreli na tráviace ťažkosti. Keď zomrel na črevné problémy aj otec rodiny, Mary Ann sa presťahovala a znova vydala. Až neskôr polícia zistila, že žena už prišla o troch manželov, milenca, priateľov, matku a tucet detí, pričom všetci zomreli na žalúdočnú horúčku. Vyšetrovanie odhalilo, že zakaždým išlo o bohatých mužov s vysokými životnými poistkami. Mary Ann najprv odstraňovala deti, ktoré jej prekážali v jej plánoch a nakoniec bohatého milenca či manžela. Po rozsudku ju v marci 1873 obesili za vraždy arzénom.

„Die Hexe von Buchenwald“ - čarodejnica z Buchenwaldu alebo beštia z Buchenwaldu, bola manželkou Karla Kocha, veliteľa koncentračných táborov Buchenwald (1937 - 1941) a Majdanek v Poľsku (1941 - 1943). Opitá mocou sa doslova vyžívala v mučení a rôznych obscénnostiach. Medzi suvenírmi, ktoré zbierala, boli napríklad tetovania zavraždených väzňov. S obľubou jazdila po koncentračnom tábore na koni a keď na niekom zbadala výraznejšie tetovanie, ktoré sa jej zapáčilo, väzňa poslala na smrť. Predtým mu však vyrezala časť kože s tetovaním. Väzni, ktorí koncentračný tábor prežili, sa zhodli, že najväčšiu radosť jej robilo týranie, kruté bitie a vyvražďovanie malých detí. Najšťastnejšia bola údajne vtedy, keď do plynovej komory vchádzali deti. Slabosť mala aj pre ľudské orgány. Jej príbytok zdobili pľúca, mozgy, srdcia či pečene mŕtvych Židov. V roku 1947 ju odsúdili na doživotie, v roku 1967 spáchala vo väzení samovraždu.

Ďalším produktom nacistického systému bola Irma Greseová alebo „suka z Belsenu“, ktorá bola dozorkyňou v koncentračných táboroch Auschwitz-Birkenau, Ravensbrück a Bergen-Belsen. Rok pred koncom vojny sa dokonca stala druhou najmocnejšou ženou v tábore, pričom bola známa svojou krutosťou. Na nohách nosila veľké čierne čižmy, ktorými kopala do väzňov, keď si nerobili svoju prácu poriadne. Okrem toho mala vždy v ruke veľký bič obalený v celofáne, aby z neho nemusela čistiť krv. Veľmi rada sa podieľala na triedení nových väzňov, z ktorých väčšina skončila v plynovej komore. Väzenkyne často ubila na smrť a znásilňovala väzňov. Psom nedávala jesť a vyhladované ich hocikedy poštvala proti väzňom. Túto bývalú milenku Mengeleho dolapili v roku 1945 príslušníci britskej armády a súd jej okamžite udelil trest smrti.

Katherine Knightová bola prvá Austrálčanka, ktorú odsúdili na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. Prvého manžela sa pokúsila uškrtiť počas svadobnej noci, keď „len“ unavený zaspal po tretej súloži. Jednému z bývalých manželov rozdrvila zubnú protézu a ďalšiemu pred jeho očami podrezala osemtýždňové šteniatko. Johna Pricea dobodala na smrť mäsiarskym nožom najmenej 37-krát, spredu aj zozadu, pričom mnohé rany prenikli do životne dôležitých orgánov. Potom ho stiahla z kože a zavesila ju na rám dverí v obývačke. Odrezala mu hlavu a vložila ju do hrnca s polievkou, upiekla z neho bôčik a pripravila omáčku a zeleninu ako prílohu. Jedlo a pomstychtivý list určila deťom, našťastie jej plán odhalila polícia ešte pred ich príchodom domov.

Roky kolovali chýry o nezvestných roľníckych dievčatách, ktorým ponúkali dobre platenú prácu na hrade, no už ich nikdy nikto nevidel. Dievčatá týrala horiacimi sviečkami, rozpáleným železom, pichala ihlicami, polievala studenou vodou na mraze, brutálne ich bila, hrýzla mäso z ich tváre, rúk či iných častí tiel. Svoju vražednú činnosť plnú sadistických činov dokázateľne vykonávala celé jedno štvrťročie, konkrétne v rokoch 1585 až 1610. Kruté počínanie Alžbety bolo verejným tajomstvom už počas života jej manžela Františka Nádasdyho. Mučením grófka oslavovala aj Vianoce či svadbu svojej dcéry, počas ktorej zomreli dve mladé Nemky. Presné číslo obetí nie je známe, no údajne by ich mohlo byť až dvetisíc.