Venuje sa najmä lifestylovým témam, má prehľad o umelcoch sa sociálnych sieťach, ale orientuje sa aj vo filmoch a seriáloch. Má oko na zaujímavé fotografie, a tak sú jeho doménou na Magazíne najmä galérie.

Liam

Kazimír IV. Jagelovský porazil v Trinásťročnej vojne Rád nemeckých rytierov, dobyl späť niektoré z najdôležitejších poľských miest v Pomoransku a posilnil úlohu Jagellovcov na európskom dejisku. Keď v roku 1492 zomrel, jeho manželka Alžbeta Habsburská nechala u nemeckého sochára Veita Stossa zhotoviť hrobku pre mŕtveho kráľa. O štyri roky neskôr bola hotová a telo, ktoré dodnes spočíva vo Wawelskej katedrále, doň premiestnili. V roku 1505 tu skončila aj samotná Alžbeta.

Kazimírova hrobka patrí medzi najpozoruhodnejšie príklady neskorogotického umenia. Pozostáva najmä z červeného mramoru a vápenca a je zdobená výjavmi z Biblie. Navrchu sarkofágu sa nachádza Kazimírova podobizeň v životnej veľkosti.

V roku 1973 dal krakovský arcibiskup Karol Wojtyła , ktorý sa neskôr stal pápežom Jánom Pavlom II., povolenie na otvorenie hrobky. Krátko potom ju začal skúmať tucet expertov, ktorí ako prví po takmer piatich storočiach uvideli mŕtvy manželský pár. Účelom skúmania bolo zistiť, ako hrobku čo najlepšie zreštaurovať a zachovať. Vnútri našli dve rozpadajúce sa drevené rakvy a ostatky Kazimíra a Alžbety. Po reštauračných prácach sem telá 18. septembra 1973 opäť uložili.

V mesiacoch, ktoré nasledovali po otvorení hrobky, ale začali experti postupne umierať. Prvý zomrel architekt na jar 1974, dostal mŕtvicu. Krátko po ňom zomrel vedúci reštauračných prác, taktiež na mŕtvicu. V priebehu niekoľkých mesiacov zahynulo desať z 12 expertov. Postupom času zahynulo aj 15 robotníkov, ktorí vstúpili do hrobky.

Začalo sa hovoriť o kliatbe podobnej tej, ktorá mala skoliť viacerých objaviteľov Tutanchamónovej hrobky. Vedci naopak hovorili o pôsobení plesne Aspergillus flavus, ktorej sa darí vo vlhkých budovách a vylučuje viacero toxických látok. Odborníci tvrdili, že sa výskumníci i robotníci nadýchali spór a následkom toho zomreli. Na druhej strane ale stáli biológovia, ktorí vyhlásili, že ak by sa človek nadýchal smrtiacej dávky spór, zomrel by oveľa skôr. Aj preto ostáva spojenie úmrtí a plesne Aspergillus flavus chabé a vysvetlenie, prečo po otvorení hrobky ostalo toľko mŕtvych, zatiaľ neexistuje.