Noel

Schmidt podcenil silu jedu mladej bojgy africkej, ktorú mu poslal na identifikáciu riaditeľ chicagskej zoologickej záhrady. Keď hada skúmal, zviera mu zaborilo zuby hlboko do ľavého palca. Do denníka si zapísal: „Vzal som hada od doktora Ingera bez ochranných pomôcok. Uhryzol ma s ústami doširoka otvorenými, ale iba zadnými zubami, pričom len pravý prenikol do palca po celej svojej dĺžke.“ Schmidt si myslel, že bude v poriadku. Ani nie o 24 hodín neskôr bol mŕtvy.

Podobne ako mnohí iní herpetológovia, aj Schmidt si myslel, že bojga africká nemá v tele dosť jedu, aby zabila človeka. Namiesto toho, aby si ošetril ranu, šiel po práci domov ako v bežný deň. Do denníka si však zapisoval, čo sa s ním deje, chcel vedieť, aký účinok má jed bojgy. 16:30-17:30: Silná nevoľnosť, ale bez zvracania. 17:30-18:30: Zimnica a triaška, neskôr zvýšená teplota 38,7 stupňa. Krvácanie z ďasien. 20:30: Zjedol som dva toasty. 21:00-00:20: Spal som dobre. O 00:20 močenie, krv v moči. O 4:30 som vypil pohár vody, dostavila sa silná nevoľnosť a zvracanie. Polepšilo sa mi a spal som do 6:30. 6:30: Teplota 36,8. Zjedol som cereálie a miešané vajcia na toaste, vypil kávu. Močenie každé tri hodiny, krv v moči. Krvácanie z nosa a úst pokračuje, ale nie je nadmerné.

Keď Schmidta priviezli do nemocnice, krvácali mu oči, pľúca, obličky, srdce i mozog.

&nbsp;Po obede sa Schmidtov stav začal zhoršovať. Zavolal na manželku, ale kým stihla prísť sanitka, bojoval o každé nadýchnutie a nereagoval na vonkajšie podnety. Zdravotník sa ho pokúsil oživovať, ale nepodarilo sa mu to. Krátko pred treťou poobede 26. septembra 1957 prehlásili Schmidta za mŕtveho. Pitva odhalila, že príčinou smrti bolo rozsiahle vnútorné krvácanie.

V súčasnosti sa bojga africká považuje za jedného z najsmrtiacejších hadov na čiernom kontinente. Uhryznutie sprevádza intravaskulárna koagulácia: stav, pri ktorom s upchávajú cievy a dochádza k vnútornému krvácaniu. Keď Schmidta priviezli do nemocnice, krvácali mu oči, pľúca, obličky, srdce i mozog. Dodnes sa debatuje, či mohol Schmidt prežiť, keďže v roku 1957 ešte neexistoval špeciálny protijed pre uhryznutie od bojgy. Iróniou je, že bojga africká je mimoriadne plachá a uhryzne iba vtedy, keď sa s ňou manipuluje. Schmidtovu smrť zavinila najmä jeho neopatrnosť a dojem, že bojga nemá dosť jedu, aby zabila človeka.

Vedca uhryzol had, v denníku zdokumentoval vlastnú smrť

Výber pre vás

Vedca uhryzol had, v denníku zdokumentoval vlastnú smrť

Súvisiace články

FOTO Pomôžu okamžite a naozaj fungujú: Rýchle triky proti stresu

Príznaky, že jedávate príliš veľa cukru. Máte niektorý?

Citrónová voda: Obyčajné klamstvo, alebo ozajstný zázrak?

Jedlá, ktoré je zdravé jesť každý deň. Konzumujete ich?

Už ste jedli banánovú šupku? Jej účinky sú vraj úžasné

Základná vec proti chrípke: Nepodceňujete ju náhodou aj vy?

Výber pre vás