Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Kolumbus objavil Ameriku, odohrala sa protestantská reformácia, tvoril Shakespeare, k významným objavom dospel Isaac Newton... Pravdepodobne však neviete, že v čase, keď európski kresťania považovali domnelých kanibalov z Ameriky za spodinu, tí istí Európania prehĺtali takmer každú časť ľudského tela ako liek.

Chrumkavé múmie V stredoveku začali lekári používať na liečenie telá staroegyptských múmií. Napríklad v roku 1424 úrady v Káhire objavili osoby, ktoré sa mučením priznali, že vyberali telá z hrobiek, varili ich v horúcej vode a zhromažďovali tuk, ktorý vystúpil na povrch. Ten predali Európanom za 25 zlatých za každých sto kíl váhy. Mužov za tento čin uväznili. V časoch Shakespeara, v 80. rokoch 15. storočia, jeden alžbetínsky cestovateľ hovoril o tom, že videl ako denne vynášali z káhirskej pyramídy múmie. Koncom 17. storočia bolo čoraz ťažšie pašovať múmie do Európy na medicínske účely. Obchodníci v Egypte preto upiekli mŕtvych malomocných, žobrákov alebo ťavy na „falošné múmie“, aby uspokojili európsky dopyt.

Dajte si červenú tinktúru Najskôr by ste mali vedieť, ako ju vyrábali. Dobové recepty vraveli, že potrebujete „mŕtvolu ryšavého muža, asi 24-ročného, ktorý skonal násilným spôsobom, vystavenú deň a&nbsp;noc pod jasnou oblohou. Nakrájajte svalovinu muža a posypte ju práškom z myrhy a troškou aloe, potom ju namočte, aby zmäkla, a nakoniec kúsky zaveste na suché a tienisté miesto, aby vyschli. Nakoniec z tohto mäsa vyextrahujete červenú tinktúru. Tento druh receptu obľubovali stúpenci kontroverzného lekárskeho reformátora Paracelsa († 1541). Sir Theodore Turquet de Mayerne (1573-1655) týmto spôsobom liečil Henricha IV., štátneho tajomníka Alžbety I. Roberta Cecila, Jakuba I., Karola I., Karola II. či Olivera Cromwella.

Upírsky pápež i aristokracia V júli 1492 zomrel pápež Inocent VIII. Známy je najmä jeden z údajných liekov, ktorý mu poskytli na smrteľnej posteli. Troch zdravých mladých ľudí doviedol pápežov lekár s prísľubom odmeny dukátu pre každého. Mládež potom podrezali. Pápež pil ich čerstvú a teplú krv, aby sa zregenerovali jeho zlyhávajúce orgány. Pokus nebol úspešný, Innocent zomrel 25. júla. No nebol jediný, kto veril v silu mladej krvi. Marsilio Ficino (1433 - 1499) bol jednou z najuznávanejších postáv renesančnej Európy a aj on veril, že starí ľudia môžu omladnúť, keď vypijú krv dospievajúceho, ktorý bol čistý a šťastný.

Kanibalskí panovníci Toto ste sa určite neučili na hodinách dejepisu. Jakub I. odmietal lieky z mŕtvol, Karol II. si vyrábal vlastné a z Karola I. sa stal liek. Bolo neobvyklé, že Jakub odmietol túto medicínu, pretože bol jedným z najohavnejších monarchov v britskej histórii. Nikdy sa neumýval ani si nemenil oblečenie a tak miloval lov, že sa v sedle vymočil, aby si ušetril problémy s odstrojovaním. Vedeli ste, že po sťatí Karola I. v roku 1649 si diváci namočili do jeho krvi vreckovky? Zaujímavé je, že niektoré patrili poslancom parlamentu, ktorí verili, že kráľova krv dokáže liečiť choroby. Karol II. zase údajne zaplatil šesťtisíc libier za recept z „ducha lebky“, ktorý v 50. rokoch 16. storočia formuloval významný chemik Robert Goddard. Liek mal názov „kráľove kvapky“ a bol medzi pacientmi žiadaný. Jedna dáma Anne Dormerová ich vypila s čokoládou proti depresii a kráľovnej Márii ich dali na smrteľnej posteli v roku 1694. Išlo o prvý liek, na ktorý Karol siahol 2. februára 1685, niekoľko dní pred smrťou. V Británii užíval zase William III. na svoju epilepsiu prášok z lebky.

Kanibalskí aristokrati a šľachta Robert Boyle, aristokrat, ktorý sa stal známym ako „otec chémie“, destiloval ľudskú krv na rôzne spôsoby liečby a niekedy ich dal urodzenému pacientovi pod falošným názvom, aby nemal zábrany, že prehĺta krv. V jednom prípade deklaroval takmer zázračné uzdravenie. Zatiaľ čo niektorí príslušníci šľachty boli preto nevedome upírmi, iní boli celkom otvorene kanibalmi. Liečba epilepsie z roku 1653 zahŕňala okrem iných ingrediencií i prášok z lebky mŕtveho muža. Mnoho aristokratiek si zasa vyrábalo svoje vlastné lieky z múmií, lebiek alebo krvi a tuku.

Tajná história ľudského tuku V októbri 1601 bolo holandské mesto Ostende už niekoľko týždňov v&nbsp;obliehan, ktoré sa malo stať najdlhším v dejinách. V jednej chvíli Holanďania vlákali španielskych obliehateľov do pasce a všetkých zabili. Mŕtvolám nevzali len cennosti a zbrane, ale aj niečo iné – tuk. Dôvodom bolo to, že ľudský tuk v tom čase považovali za výborný liek na rany a boľavé miesta. Hlavným dodávateľom tuku v tomto čase bol zvyčajne kat. Kati v tejto ére vyrábali prekvapivé množstvo liekov, dokázali vraj zachrániť i končatinu odsúdenú na amputáciu. Bandáže, ktoré kati používali, boli namočené v ľudskom tuku. V Británii zasa tuk používali na liečbu besnoty, dny, rakoviny a artritídy.

Keď mŕtvoly liečili: Zo zosnulých sa vyrábali aj tinktúry

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Keď mŕtvoly liečili: Zo zosnulých sa vyrábali aj tinktúry

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Zubári varujú: 7 vecí, ktoré treba ihneď prestať robiť

Najbozkávanejšia žena na svete je z Francúzska, poznáte ju?

Dnes je to koronavírus, a kedysi? Choroby, ktoré najviac zasiahli do fungovania sveta

Znamenia, že priveľmi cvičíte: Neprehliadajte ich a spomaľte

Zvládnete si pozrieť fotky bez zívania? Zrejme sa vám to nepodarí

Ako ostať zdravý počas jesene? Tipy, ktoré nepoznáte

Výber pre vás