Infekcie z&nbsp;potravín už pokazili spomienky na&nbsp;nejednu svadbu či letnú slávnosť, keď sa všetci, ktorí jedli guláš či zákusky, stretli na&nbsp;infekčnom oddelení nemocnice. Alimentárne nákazy, teda nákazy z&nbsp;potravín, vznikajú po&nbsp;zjedení potraviny kontaminovanej mikróbmi. A&nbsp;nemusí to byť ani plný tanier polievky či celé balenie majonézového šalátu. Stačí jeden hlt či obliznutie lyžičky. Aj v&nbsp;takom malom množstve jedla je totiž mikroorganizmov potrebných na&nbsp;nákazu viac než dosť.

Mnohé baktérie, ktoré vyvolávajú črevné ochorenia, môžu toto ochorenie vyvolať len vtedy, keď je ich v&nbsp;potrave určité množstvo. Ak sa však už rozmnožili, stačí z&nbsp;nej zjesť naozaj málo. Rýchlosť množenia mikroorganizmov v&nbsp;jedle závisí od&nbsp;druhu jedla, vonkajšej teploty a&nbsp;prístupu kyslíka. Najcitlivejšie na&nbsp;nákazu sú výrobky z&nbsp;mletého mäsa, vnútorností, zo šľahačky a&nbsp;výrobky z&nbsp;vajec. A&nbsp;v&nbsp;lete to platí dvojnásobne.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Salmonella enteritidis, príčina známej salmonelózy, sa bez problémov rozmnožuje už pri izbovej teplote. Majonézový šalát so surovým vajcom či nakazené párky tak môžu byť už po&nbsp;pár hodinách doslova zabijakom. No nielen to, salmonela odolá teplotám až 60&nbsp;˚C, takže krátke prudké opraženie mäsa alebo ohriatie v&nbsp;rúre jej nemôže uškodiť. Preto treba v&nbsp;tomto období zabudnúť na&nbsp;rýchle občerstvenie aj domáce grilovačky.

S&nbsp;infikovaným jedlom sa do&nbsp;organizmu dostávajú baktérie. Ochorenie sa prejaví už o&nbsp;pár hodín, maximálne do&nbsp;dvoch. Horúčka vybehne až na&nbsp;39 stupňov, chorý cíti nevoľnosť a&nbsp;je mu na&nbsp;vracanie. Začínajú sa kŕčovité bolesti brucha a&nbsp;riadna hnačka. Prvé ustáva vracanie a&nbsp;za&nbsp;ním horúčka. Bolesti brucha a&nbsp;hnačky trvajú dlhšie. Nebezpečenstvo komplikácií hrozí najmä malým deťom, starým ľuďom a&nbsp;ľuďom s&nbsp;oslabenou imunitou. Okrem výberu vhodných potravín treba v&nbsp;tomto období viac dbať o&nbsp;hygienu rúk, na&nbsp;ktorých sa môžu do&nbsp;jedla preniesť fekálne baktérie. Tie sú jednou z&nbsp;príčin infekcií tráviaceho traktu.

Známe „letné“ hnačky spôsobujú rôzne vírusy, baktérie, toxíny alebo chyby v&nbsp;stravovaní. V&nbsp;lete sa najčastejšie stretávame s&nbsp;pôvodcami črevných infekcií, ako sú enterotoxické E. coli, už spomínané salmonely a&nbsp;baktérie z&nbsp;rodu Campylobacter. Tie pochádzajú práve z&nbsp;potravín živočíšneho pôvodu – najmä z&nbsp;mäsa a&nbsp;vajec.

<ul>
<li>&nbsp;Ak máte stravu pripraviť v časovom predstihu, treba ju uchovávať buď v teplom stave (okolo 60 °C), alebo v chlade (pod 10 °C). </li>
<li>Väčšie množstvo potravín, ktoré je ešte teplé, nikdy neodkladajte do chladničky. V strede sa môže zachovať teplota nad 10 °C a mikroorganizmy sa rozmnožia.• </li>
<li>Potraviny dôkladne zohrievajte. Uvarené jedlo je potrebné zohrievať opäť pri teplote minimálne 70 °C.</li>
</ul>

Tieto čísla si zapamätajte! Skladujte potraviny správne. 

Na&nbsp;možnú nákazu treba myslieť aj na&nbsp;dovolenke. Pri cestovaní do&nbsp;krajín s&nbsp;nižším hygienickým štandardom platí zásada: zabudnite na&nbsp;všetko, čo sa nelúpe a&nbsp;nevarí. Pite iba vodu balenú v&nbsp;originálnych obaloch alebo aspoň prevarenú či upravenú dezinfekciou. Častým zdrojom ťažkostí je ľad pridávaný do&nbsp;nápojov, nedostatočne tepelne upravená zelenina, morské plody a&nbsp;nedodržiavanie osobnej hygieny. Choroboplodné zárodky sa do&nbsp;jedla môžu dostať práve zo znečistených rúk.

Potraviny môžu byť nakazené už pred spracovaním v&nbsp;kuchyni alebo sa jedlo môže kontaminovať počas spracovania. Ak sa v&nbsp;procese prípravy či výroby jedla nedodržia prísne hygienické zásady, mikroorganizmy sa môžu preniesť znečistenými rukami, kuchynským náradím či zo zle dezinfikovaných pracovných plôch. Nákazu prenášajú aj hlodavce v&nbsp;skladoch či škodlivý hmyz. Niektoré choroby nespôsobujú priamo živé mikroorganizmy, ale jedy, ktoré produkujú a&nbsp;uvoľňujú do&nbsp;potravy. Niektoré mikroorganizmy zase uvoľňujú toxíny až v&nbsp;črevách človeka.

Najpriaznivejšia teplota pre množenie väčšiny mikroorganizmov, hlavne tých, ktoré vyvolávajú nákazy z&nbsp;jedla, je medzi plus 30 až plus 35 °C. V&nbsp;letných horúčavách majú teda tieto choroboplodné zárodky naozaj svoju sezónu. V&nbsp;takýchto priaznivých podmienkach sa počet mikroorganizmov v&nbsp;potrave za&nbsp;15 až 20 minút zdvojnásobuje. Po&nbsp;dvoch hodinách je množstvo stonásobné, po&nbsp;troch až tisícnásobné!

Preto treba tepelne spracované pokrmy spotrebovať najneskôr do&nbsp;troch hodín od&nbsp;uvarenia. Choroboplodné zárodky možno zničiť dôkladným varením, nie však ohrievaním. Ani prevarenie vždy nezaručuje neškodnosť pokrmu. Niektoré mikroorganizmy totiž produkujú toxíny, ktoré sa varom nezničia.

Pozor: choroboplodné zárodky sa v&nbsp;jedle môžu rozmnožiť tak, že to nedokážeme postrehnúť. Vôňa ani vzhľad jedla sa nezmenia, je však už nakazené. Aj preto sa hotové pokrmy v&nbsp;reštauráciách či bufetoch zásadne neskladujú.

Bacily z jedla vám môžu skaziť leto: Ako sa brániť?

Výber pre vás

Bacily z jedla vám môžu skaziť leto: Ako sa brániť?

Súvisiace články

Tuberkulóza opäť na vzostupe? Rezistentné baktérie nás môžu poriadne potrápiť

Vitamínové doplnky zväčša jeme zbytočne, aj vy môžete ušetriť

Ako sa liečia divoké zvieratá? Máme sa od nich čo učiť

Splynutie duší: Milujúci sa partneri majú spoločnú pamäť

V ktorých zamestnaniach je najviac psychopatov? Odpovede (ne)prekvapia

Najzvláštnejšie veci, ktoré ľudia zjedli: Podarilo sa im ich stráviť?

Výber pre vás