Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Mnohé prejavy správania podporované u detí sa u dospelých považujú za poruchy duševného zdravia.&nbsp;Toto sú niektoré z&nbsp;nich.&nbsp;

Majú imaginárnych priateľov Mnoho malých detí má imaginárnych priateľov.&nbsp;Niekedy je ťažké rozoznať či iba predstierajú alebo skutočne veria, že majú priateľov, ktorých vidia iba oni.&nbsp;Môže ísť o neviditeľných priateľov alebo zosobnené predmety (napr. vypchaté zvieratká). Vedci z Oregonskej univerzity odhadujú, že až 37 percent detí malo vo veku siedmich rokoch neviditeľného priateľa.&nbsp;Zaujímavosťou je, že chlapci takmer vždy vidia mužských imaginárnych priateľov, kým dievčatá majú priateľov oboch pohlaví. Pozitívom takého „kamarátstva“ je, že mnoho detí si vďaka tomu rozvíja sociálne zručnosti. V prípade, že majú imaginárnych priateľov dospelí ide o&nbsp;zdravotný problém. Keď dospelí hovoria s neviditeľnými priateľmi, o ktorých si myslia, že sú skutoční, môže ísť o schizofréniu.&nbsp;Obzvlášť to platí, ak sa „priatelia“ s nimi tiež rozprávajú.

Myslia si, že môžu lietať Mnoho detí uvádza, že majú opakovanú spomienku na lietanie. Niektoré dokonca živo opisujú ako sa cítili pri lietaní. Mnohé z&nbsp;nich sú presvedčené, že môžu lietať, len zabudli ako na to. Takéto presvedčenie u dospelých môže byť príznakom psychózy a pokiaľ sa vyskytne, odborníci odporúčajú okamžite vyhľadať pomoc. Podobné je to s&nbsp;levitáciou. Mnoho detí verí, že sa môžu vznášať.&nbsp;Nie je jasné, či si zamieňajú sny s realitou alebo či ide o formu fantázie. U&nbsp;dospelých to naznačuje poruchu zvanú depersonalizácia, pri ktorej sa človek môže cítiť odpojený od svojho tela a myšlienok.&nbsp;

Veria, že sú niekto iný Je bežné, že dieťa si osvojí inú osobu.&nbsp;Hranie rolí môže byť rozhodujúcou súčasťou vývoja, keď si „skúša“ rôzne postavy.&nbsp;Vedci vravia, že napríklad predstieranie dieťaťa, že je astronaut alebo hasič, môže rozvíjať jeho predstavivosť. Ak sa však dospelí domnievajú, že sú niekto iný, môže ísť o príznak disociatívnej poruchy identity (porucha viacnásobnej osobnosti). Pravdepodobnou príčinou sú pravidelne sa opakujúce traumatické udalosti, napríklad domáce násilie alebo sexuálne zneužívanie.&nbsp;Mozog sa snaží chrániť subjekt vymýšľaním si inej osobnosti, aby získal odstup od predchádzajúcich bolestivých zážitkov a strachu, že sa môžu opakovať. Štúdie ukázali, že až 99 percent pacientov s disociatívnou poruchou identity malo skúsenosti s opakujúcimi sa a život ohrozujúcimi udalosťami.

Myslia si, že sú roboti Roboti majú pre deti špeciálne čaro.&nbsp;Zaujíma ich myšlienka niečoho, čo vyzerá a hovorí ako človek, ale nie je to človek.&nbsp;Malé deti často predstierajú, že sú roboti, keď chodia ako automaty a rozprávajú robotickým hlasom. Dospelý, ktorý sa cíti ako robot pravdepodobne trpí formou depersonalizácie. Verí, že nie je človek, ale stroj bez schopnosti prežívať emócie. Tento stav sa zvykne zamieňať s&nbsp;depresiou, pričom bez liečby sa príznaky môžu často opakovať.&nbsp;

Opakujú dookola to isté Deti majú radi rutinu.&nbsp;Je celkom bežné, že dieťa chce niekoľkokrát vidieť ten istý film, čítať tú istú knihu alebo sa opakovane hrať s tou istou hračkou.&nbsp;Mladšie deti sa dokonca rýchlo rozčúlia, keď im ich rutinu narušíte. Ak sa však stane rutina prvoradou vecou u&nbsp;dospelých a narúša ich normálny život, môžeme hovoriť o obsedantno-kompulzívnej poruche (OCD). V&nbsp;mnohých prípadoch dospelý človek neustále opakuje aktivity, čím sa snaží redukovať úzkosť, ktorú pociťuje, ak ich neurobí. Odborníci tvrdia, že tieto kontrolné rituály môžu v&nbsp;ťažších prípadoch trvať až desať hodín denne,&nbsp; čo vážne obmedzuje život.

Vidia príšery pod posteľou V určitom období takmer každé dieťa malo strach z príšer pod posteľou alebo v skrini.&nbsp;Nakoniec, o&nbsp;tejto téme existujú desiatky filmov. Strach, že sa v temných rohoch skrýva niečo nebezpečné však zvyčajne zmizne v čase, keď dieťa dosiahne pubertu. Terafóbiu (strach z príšer) prežíva takmer 100 percent detí, ale len málo dospelých.&nbsp;Dočasnú terafóbiu, ktorá po dvoch či troch dňoch vymizne, však možno vyvolať aj u&nbsp;dospelých sledovaním hororov alebo rozprávaním o&nbsp;duchoch. Existujú však aj dospelí, u&nbsp;ktorých tento strach pretrváva. Tak ako všetky fóbie, aj táto môže negatívne ovplyvniť kvalitu života. Jej liečba zahŕňa antidepresíva a kognitívnu behaviorálnu terapiu.

6 vecí, ktoré robia deti, ale dospelých by sme preto považovali za psychicky chorých

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

6 vecí, ktoré robia deti, ale dospelých by sme preto považovali za psychicky chorých

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

FOTO Premeny vecí zo špinavých na čisté, ktoré vás konečne donútia upratať

6 ohromných starovekých budov, ktoré dodnes slúžia pôvodnému účelu

FOTO 15 prípadov, keď ľudia zvečnili, čo ste ešte nevideli

Hrad Malbork: Tehlový zázrak, ktorý takmer zničilo bombardovanie

Prvý šponážny satelit sa volal Corona vďačíme mu za veľa

Zvierací alkoholici: Ktoré tvory sa v prírode opíjajú?

Výber pre vás