Mnohé prejavy správania podporované u detí sa u dospelých považujú za poruchy duševného zdravia. Toto sú niektoré z nich. 

Majú imaginárnych priateľov
Mnoho malých detí má imaginárnych priateľov. Niekedy je ťažké rozoznať či iba predstierajú alebo skutočne veria, že majú priateľov, ktorých vidia iba oni. Môže ísť o neviditeľných priateľov alebo zosobnené predmety (napr. vypchaté zvieratká). Vedci z Oregonskej univerzity odhadujú, že až 37 percent detí malo vo veku siedmich rokoch neviditeľného priateľa. Zaujímavosťou je, že chlapci takmer vždy vidia mužských imaginárnych priateľov, kým dievčatá majú priateľov oboch pohlaví. Pozitívom takého „kamarátstva“ je, že mnoho detí si vďaka tomu rozvíja sociálne zručnosti. V prípade, že majú imaginárnych priateľov dospelí ide o zdravotný problém. Keď dospelí hovoria s neviditeľnými priateľmi, o ktorých si myslia, že sú skutoční, môže ísť o schizofréniu. Obzvlášť to platí, ak sa „priatelia“ s nimi tiež rozprávajú.

Myslia si, že môžu lietať
Mnoho detí uvádza, že majú opakovanú spomienku na lietanie. Niektoré dokonca živo opisujú ako sa cítili pri lietaní. Mnohé z nich sú presvedčené, že môžu lietať, len zabudli ako na to. Takéto presvedčenie u dospelých môže byť príznakom psychózy a pokiaľ sa vyskytne, odborníci odporúčajú okamžite vyhľadať pomoc. Podobné je to s levitáciou. Mnoho detí verí, že sa môžu vznášať. Nie je jasné, či si zamieňajú sny s realitou alebo či ide o formu fantázie. U dospelých to naznačuje poruchu zvanú depersonalizácia, pri ktorej sa človek môže cítiť odpojený od svojho tela a myšlienok. 

Veria, že sú niekto iný
Je bežné, že dieťa si osvojí inú osobu. Hranie rolí môže byť rozhodujúcou súčasťou vývoja, keď si „skúša“ rôzne postavy. Vedci vravia, že napríklad predstieranie dieťaťa, že je astronaut alebo hasič, môže rozvíjať jeho predstavivosť. Ak sa však dospelí domnievajú, že sú niekto iný, môže ísť o príznak disociatívnej poruchy identity (porucha viacnásobnej osobnosti). Pravdepodobnou príčinou sú pravidelne sa opakujúce traumatické udalosti, napríklad domáce násilie alebo sexuálne zneužívanie. Mozog sa snaží chrániť subjekt vymýšľaním si inej osobnosti, aby získal odstup od predchádzajúcich bolestivých zážitkov a strachu, že sa môžu opakovať. Štúdie ukázali, že až 99 percent pacientov s disociatívnou poruchou identity malo skúsenosti s opakujúcimi sa a život ohrozujúcimi udalosťami.

Myslia si, že sú roboti
Roboti majú pre deti špeciálne čaro. Zaujíma ich myšlienka niečoho, čo vyzerá a hovorí ako človek, ale nie je to človek. Malé deti často predstierajú, že sú roboti, keď chodia ako automaty a rozprávajú robotickým hlasom. Dospelý, ktorý sa cíti ako robot pravdepodobne trpí formou depersonalizácie. Verí, že nie je človek, ale stroj bez schopnosti prežívať emócie. Tento stav sa zvykne zamieňať s depresiou, pričom bez liečby sa príznaky môžu často opakovať. 

Opakujú dookola to isté
Deti majú radi rutinu. Je celkom bežné, že dieťa chce niekoľkokrát vidieť ten istý film, čítať tú istú knihu alebo sa opakovane hrať s tou istou hračkou. Mladšie deti sa dokonca rýchlo rozčúlia, keď im ich rutinu narušíte. Ak sa však stane rutina prvoradou vecou u dospelých a narúša ich normálny život, môžeme hovoriť o obsedantno-kompulzívnej poruche (OCD). V mnohých prípadoch dospelý človek neustále opakuje aktivity, čím sa snaží redukovať úzkosť, ktorú pociťuje, ak ich neurobí. Odborníci tvrdia, že tieto kontrolné rituály môžu v ťažších prípadoch trvať až desať hodín denne,  čo vážne obmedzuje život.

Vidia príšery pod posteľou
V určitom období takmer každé dieťa malo strach z príšer pod posteľou alebo v skrini. Nakoniec, o tejto téme existujú desiatky filmov. Strach, že sa v temných rohoch skrýva niečo nebezpečné však zvyčajne zmizne v čase, keď dieťa dosiahne pubertu. Terafóbiu (strach z príšer) prežíva takmer 100 percent detí, ale len málo dospelých. Dočasnú terafóbiu, ktorá po dvoch či troch dňoch vymizne, však možno vyvolať aj u dospelých sledovaním hororov alebo rozprávaním o duchoch. Existujú však aj dospelí, u ktorých tento strach pretrváva. Tak ako všetky fóbie, aj táto môže negatívne ovplyvniť kvalitu života. Jej liečba zahŕňa antidepresíva a kognitívnu behaviorálnu terapiu.