Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Priehrada Proserpina, Španielsko Proserpina je rímska gravitačná priehrada v španielskom meste Extremadura. Postavili ju okolo 1. alebo 2. storočia a odvtedy je v nepretržitej prevádzke. Priehrada vznikla ako súčasť iniciatívy rozvoja infraštruktúry na dodávku vody do mesta Emerita Augusta. Vodovod vedúci do mesta po páde Rímskej ríše schátral, hlinená priehrada je však stále funkčná. Nachádza sa v kotline Las Pardillas, má výšku 12 metrov a dĺžku 427 metrov. Od roku 1993 je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Voda z priehrady smerovala do akvaduktu Milagros, z&nbsp;ktorého sa zachovali niektoré mohutné oblúky. Hoci Proserpina už mestu neposkytuje pitnú vodu, zostala v prevádzke.&nbsp;Poľnohospodári v miestnej oblasti ju využívajú na zavlažovanie.

Marcellovo divadlo, Taliansko

Marcellovo divadlo v Ríme je jedným z prvých stálych divadiel v meste. Dovtedy ľudia stavali drevené divadlá, ktoré po predstavení rozobrali. Až Pompeius sa ako prvý odvážil postaviť prvé stále kamenné divadlo. Stavbu divadla zahájil Caesar a dokončil Augustus v roku 11 pred Kristom, keď budovu zasvätil pamiatke svojho mŕtveho synovca a dediča Marcella. Svojho času bolo najväčším divadlom v Ríme a dokázalo pojať takmer 20-tisíc divákov. Bohužiaľ, s postupnou devastáciou divadla začali sami Rimania už vo 4. storočí, keď si do neho chodili pre stavebný materiál na svoje domy. V 12. storočí ho prestavali na pevnosť s obytnými domami, ktoré odkúpila zámožná rodina Orsiniovcov. Tie slúžia svojmu účelu dodnes.

V zlých poveternostných podmienkach boli v&nbsp;minulosti útočiskom ľudí často jaskyne. Ich hrubé steny chránili pred krutými zimami a&nbsp;horúcimi&nbsp; letami, úzke vstupy zas zaručovali bezpečnosť pred vniknutím divých zvierat. Preto si jaskyne troglodyti – pravekí jaskynní ľudia - často volili za svoje domovy. Najstaršou skalnou a&nbsp;jaskynnou dedinou na svete je Meymand v&nbsp;Iráne. Leží na iránskej plošine, pričom ľudským sídlom je už približne 12-tisíc rokov. Predstavte si, že mnoho terajších obyvateľov stále žije v 350 vykopaných domoch uprostred skál. V okolí dediny sa nachádzajú kamenné rytiny, ktoré majú takmer desaťtisíc rokov a tiež tu našli keramiku starú takmer šesťtisíc rokov. Každá jaskyňa pozostáva z jednej miestnosti <a href="https://www.krbyonline.sk/kachle/krbove-kachle/" target="_blank" rel="noopener">s priestorom pre kachle</a>, ktoré je možné využiť na vykurovanie i varenie. Jaskyne nie sú prírodnými výtvormi, ale do skál ich vyhĺbili ľudia. Miestna legenda hovorí, že ich vytesali kúskami z tvrdého kameňa, ktoré objavili v oblasti, a nie tradičnými nástrojmi.&nbsp;

Chrám Mundeshwari, India

Ak je nejaká budova pre komunitu dôležitá, je pravdepodobné, že prežije čokoľvek.&nbsp;Platí to aj pre chrám Mundeshwari v&nbsp;indickom mestečku Kaura, ktorý je najstarším funkčným hinduistickým chrámom na svete.&nbsp;Malá kamenná svätyňa má tvar osemuholníka a datuje sa do rokov 105 až 320.&nbsp;Chrám zasvätili najuctievanejšiemu indickému bohovi Šiva. Zdobia ho rytiny a dekorácie, pričom v&nbsp;minulosti bol ešte väčší. V okolí budovy sú fragmenty stratených častí chrámu, ktoré v súčasnosti skúmajú archeológovia z&nbsp;celého sveta. Chrám je i dnes miestom bohoslužieb.&nbsp;

Castel Sant'Angelo, Taliansko

Castel Sant'Angelo v Ríme, v&nbsp;preklade Anjelský hrad, prešiel toľkými transformáciami, že je ťažké predstaviť si, že svoju existenciu začal ako mauzóleum pre rímskeho cisára. Stavbu začal stavať v roku 130 cisár&nbsp;Hadrián a dokončil ju v roku&nbsp;139&nbsp; Antónius Pius.&nbsp;Počas rokov slúžil hrad mnohým účelom - ako pápežská rezidencia, súčasť mestských opevnení alebo väznica a&nbsp;barak. Dnes je v&nbsp;ňom národné múzeum. Mauzóleum malo štvorcovú základňu a&nbsp;na nej stál valec s&nbsp;priemerom 64 metrov. Na vrchole sa nachádzala Hadriánova socha. Keď bolo mauzóleum zaradené medzi opevnenie, získalo svoju dnešnú podobu a&nbsp;stalo sa pevnosťou. S mestom ju spájal Anjelský most&nbsp;a&nbsp;pod zemou z&nbsp;hradu viedla tajná chodba - Passetto di Borgo, ktorá slúžila pápežom na bezpečný únik z&nbsp;Vatikánu. Budova má viac poschodí, ktoré sú prepojené pôvodnou špirálovou chodbou. Prívlastok „anjelský” dostal vtedy, keď sa podľa legendy&nbsp;Archanjel Michael&nbsp;zjavil nad&nbsp;mauzóleom a zasunul svoj meč na znak ukončenia moru v roku 590.

Herkulova veža, Španielsko

Herkulova veža&nbsp;(Torre&nbsp;de&nbsp;Hércules)&nbsp;je najstarším doteraz činným majákom na svete. Postavili ju v&nbsp;rímskom období, pravdepodobne v druhej&nbsp;polovici 1. storočia alebo začiatkom 2. storočia. Stojí na polostrove vzdialenom asi 2,4&nbsp;km od mesta A Coruña. Je vysoká 55 metrov a od 27.&nbsp;júna 2009 patrí do svetového dedičstva UNESCO. Podľa legendy ju postavili na počesť Herkulovho víťazstva nad obrom Geryonom priamo na mieste, kde sa súboj odohral. Veža pochopiteľne láka na prehliadku turistov, ktorí môžu nazrieť do jej útrob, zároveň ponúka krásny výhľad na oceán. Musíte síce zdolať 242 schodov, no námahu určite ľutovať nebudete. Pôvodne sa maják nazýval Farum Brigantium, pričom ho údajne postavili podľa predlohy známeho Alexandrijského majáka.

6 ohromných starovekých budov, ktoré dodnes slúžia pôvodnému účelu

Radomír

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

6 ohromných starovekých budov, ktoré dodnes slúžia pôvodnému účelu

Radomír

Súvisiace články

Konflikt, v ktorom vyhrali zvieratá: Populácia tučniakov rastie vďaka vojne

Zvláštne reálie letectva v prvej svetovej vojne: Výcvik bol nebezpečnejší než boj

Veci, ktorými sa ľudia zásobovali počas pandémie: Nešlo len o droždie a múku

VIDEO Ohromný pokrok v robotike: Stroj lieta ako lastovička

Najlacnejšie elektrické auto sveta vám doručia domov, ale chceli by ste ho vôbec?

Najkurióznejšie špionážne historky: Aj takto sa získavali informácie

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás