MENU
Menu
zdroj: Shutterstock
Hrad. Malbork.

Techmag Hrad Malbork: Tehlový zázrak, ktorý takmer zničilo bombardovanie

Poľský hrad Malbork sa môže pýšiť hneď dvomi NAJ. Je nielen najväčším hradom sveta, ale zároveň aj najväčším tehlovým hradom, aký kedy ľudia postavili. A ide o skutočne monumentálny komplex.

Základy hradu položili ešte v 13. storočí členovia Rádu nemeckých rytierov. Keď dobyli takzvané Staré Prusko, potrebovali v regióne posilniť svoju pozíciu, a na tento účel im poslúžil práve Malbork. Nasledujúcich 100 rokov ho upravovali, zväčšovali a zlepšovali obranné prvky, až kým nevznikol najväčší hrad sveta.

Malbrok stojí na brehu rieky Nogat asi 40 kilometrov od Baltského mora. Vodný tok tu vytvára akúsi prirodzenú hradbu pozdĺž celej jednej strany hradu. Ďalšie dve strany sú chránené močiarom a k samotným tehlovým múrom hradu sa potenciálni útočníci vedia dostať iba z juhu. Je teda pochopiteľné, že práve sem sústredili architekti najviac veží a najhrubšie múry. Tri veľké samostatné bašty sú prepojené dômyselnou sieťou obranných prvkov tak, aby sa medzi nimi dalo bezpečne presúvať.

Takzvaný „vonkajší hrad“ bol sídlom najrôznejších hradných sluhov a remeselníkov. Tí všetci dovedna zabezpečovali základné veci na to, aby rád mohol fungovať. Stredný hrad bol administratívnym centrom a tiež miestom, kde boli ubytovaní hostia. No a napokon tu bol horný hrad, srdce pevnosti s kaplnkami, kuchyňou hlavnou zbrojnicou a komnatami rytierov.

Prečo vlastne hrad postavili z tehál a nie z kameňov? Dôvodom bol hlavne nedostatok kvalitných stavebných kameňov v regióne. Aby však Malbork ustál útoky aj pôsobenie času a prostredia, potreboval pevné základy. A tak základy múrov a budov postavili z kameňov a zvyšok z tehál, ktoré vypaľovali priamo na mieste z riečneho bahna. Odhaduje sa, že Malbork je postavený z asi 30 miliónov tehál.

Jeho strategická poloha umožnila Rádu nemeckých rytierov uplatniť monopol na vyberanie poplatkov od obchodníkov na rieke Nogat. Sídlili tu 150 rokov, až kým Malbork počas Trinásťročnej vojny v roku 1457 nedobyla poľská armáda. Následne sa stal na tri storočia sídlom poľských kráľov.

Počas prvého delenia Poľska v roku 1772 sláva hradu akoby upadla. Stal sa sídlom chudobných a slúžil aj ako kasárne pruskej armády. V roku 1794 dokonca architekti vykonali obhliadku Malborku a rozhodovalo sa, či je dostatočne pevný, alebo ho treba zbúrať. Jeden z pruských architektov menom David Gilly nakreslil viacero skíc hradu a o pár rokov sa dostali na verejnosť. Ľudí očividne zaujali aj obyčajní Prusi sa zrazu opäť začali zaujímať o Malbork a jeho históriu. A tak bol hrad zachránený.

Práce na obnove hradu trvali takmer 100 rokov a pre Prusov sa stal symbolom národného povedomia a hrdosti.

Počas druhej svetovej vojny urobili nacisti z hradu pútnické miesto. Ich propaganda do veľkej miery využívala motív nemeckých rytierov, ktorí podľa nacistov už raz uskutočnili dobytie východnej Európy. Iróniou je, že samotný rád nechal Hitler zrušiť. Svätá stolica totiž rytierske rády podľa neho v dejinách až príliš často využívala na násilné presadzovanie vlastných záujmov a rád vnímal ako ohrozenie pre nacistický režim.

Malbork sa počas vojny stal obeťou spojeneckého bombardovania, ktoré zničilo asi polovicu komplexu. Nasledujúcich 70 rokov prebiehali rekonštrukčné práce, ktoré sa ukončili až v roku 2016. Dnes si tak hrad môžete pozrieť v celej jeho kráse. Ak aj nie naživo, tak aspoň prostredníctvom našej galérie.