Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Komáre, predaj Louisiany a slobodné Haiti

Po pokuse potlačiť prvú úspešnú vzburu otrokov na svete na ostrove Haiti Napoleon Bonaparte predal územie Louisiany Spojeným štátom a Haiti sa v roku 1804 stalo prvým nezávislým čiernym národom v západnom svete. St. Domingue, ako sa vtedy krajina volala, trpelo obrovským množstvom komárov, ktoré spôsobili mnoho úmrtí počas haitskej revolúcie v roku 1791. V dôsledku žltej zimnice a malárie podľa odhadov generála Charlesa Leclerca, veliteľa francúzskych síl na ostrove, zomieralo 100 až 200 mužov denne. 2. novembra 1802 podľahol chorobe aj generál. Okrem toho zomrelo viac ako 24-tisíc kolonialistov, zo 40-tisíc tamojších obyvateľov v boji proti haitských bojovníkov za slobodu a v dôsledku žltej zimnice. Na ostrove bola v tom čase ohromná populácia 500-tisíc otrokov, z nich 100-tisíc zahynulo v boji za nezávislosť. Napoleon znížil vojnové finančné straty, keď v decembri 1803 predal kolóniu Louisiana s rozlohou 2,14 milióna kilometrov štvorcových Amerike za 15 miliónov dolárov. Ide o jeden z najlacnejších obchodov s pozemkami v svetových dejinách.

Čierny mor priniesol ekonomickú silu nižším triedam

Čierny mor sa v rokoch 1347 až 1351 rozšíril z ošarpaných dokov v Taliansku do mrazom zasiahnutých plání Ruska. Blchy preniesli chorobu z hlodavcov na ľudí a v dôsledku nej zomrelo takmer 20 miliónov ľudí. Niektorí odhadujú, že číslo je ešte vyššie - až 28 miliónov. Táto katastrofa zničila síce konfliktnú, ale prekvitajúcu spoločnosť a pripravila pôdu pre vznik ešte prosperujúcejšej sociálnej štruktúry. Pred čiernym morom sa deväť z desiatich ľudí živilo ako poľnohospodári. Plodiny boli vo všeobecnosti nekvalitné kvôli vysokému dopytu aristokracie, hrozba prepadnutia pôdy viedla k zlým pracovným podmienkam a úrode. Morová epidémia zdecimovala takmer tri štvrtiny európskeho obyvateľstva, vrátane triedy vlastníkov pôdy. Po vymretí časti obyvateľstva došlo k „ozdraveniu“, keďže zostávali vyššie zásoby obilia, menší počet obyvateľov znamenal vyššie mzdy pre tých, ktorí prežili. Plodiny ako olivy, hrozno, jablká, hrušky a chmeľ sa stali bežnejšími a farmári sa mohli starať o vlastné zisky. Vznikla obchodná trieda, ktorá vytvorila rané prvky strednej triedy.

Čierny mor prispel k rozvoju vysokoškolského vzdelávania

Mnoho mníšok a svätých mužov zomrelo kvôli čiernemu moru. Keďže v tom čase chýbala medicína a všeobecné vedomosti, katolícka cirkev posielala svojich služobníkov do nemocníc a ošetrovní, aby chorých uzdravovali mocou Božou. To však len prispelo k ich zvýšenej úmrtnosti, keďže napriek viere v Pána neboli voči chorobe imúnni. Aby si cirkev vynahradila straty a rýchlo vychovala ďalších duchovných, po prvýkrát vznikli mnohé nové univerzity. Navyše mnohí pedagógovia zomreli počas bubonického moru a vzdelávacie štandardy prudko klesli. Pokrokovo zmýšľajúci príslušníci vyššej triedy často zakladali strediská vyššieho vzdelávania, aby prispeli k riešeniu oboch problémov. Napríklad Trinity Hall z Cambridgeskej univerzity založil v roku 1350 biskup z Norwichu, William Bateman.

Americká občianska vojna a industrializácia USA

Americká občianska vojna s viac ako 600-tisíc obeťami predstavuje najväčšiu stratu amerických životov na pôde Spojených štátov. Poľnohospodárstvo a primárne ekonomika južných štátov založená na otrokoch sa rozpadla a priemyselný sever prevzal kontrolu nad kedysi rozdeleným národom. Povojnové hospodárstvo zaznamenalo rozmach, keď sa mnoho južných robotníkov presťahovalo za prácou na sever a uzavreté vojnové hospodárstvo sa skončilo. Spojené štáty čoskoro predbehli produkciu mnohých západoeurópskych krajín. Spolu s nepretržitými vlnami prisťahovalectva a väčšou pracovnou silou to viedlo k rastu vývozu potravín, surovín, textilu a remeselného tovaru do iných krajín. Hoci občianska vojna neukončila rasové napätie v Spojených štátoch a industrializácia spôsobila klimatické zmeny, ktoré vidíme dnes, spôsobila mocenský pokrok. A to prispelo k vzniku mnohých z moderných zariadení, ktoré často považujeme za samozrejmosť.

Sanitka vznikla vďaka americkej občianskej vojne

V roku 1864 Kongres Spojených štátov amerických vytvoril armádny sanitný zbor Únie, ktorý mal rýchlo odviesť zranených vojakov z bojiska do bezpečia. Hoci nešlo o prvú záchrannú službu vo svetovej histórii, prvá civilná záchranná služba vznikla v Londýne v roku 1832, bol to začiatok modernej sanitky, ktorá dodnes zachraňuje nespočetné množstvo životov. Prvú nemocničnú civilnú záchrannú službu ponúkla nemocnica v Cincinnati v štáte Ohio v roku 1865. V roku 1869 bývalý chirurg Edward B. Dalton, začal poskytovať službu v nemocnici Bellevue v New Yorku. V dôsledku ekonomického rozmachu a industrializácie po občianskej vojne sa americké záchranné služby rýchlo rozrástli a nastavili latku pre súčasnú nemocničnú prepravu pacientov.

Nezvyčajné spôsoby, ktorými milióny mŕtvych menili dejiny

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Nezvyčajné spôsoby, ktorými milióny mŕtvych menili dejiny

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Otrokov z Tromelinu nechali na pustom ostrove 15 rokov, dočkali sa záchrany?

Najohrozenejšie cestoviny: Vyrábať ich vedia len tri ženy

Fakty, ktoré ste nikdy nechceli poznať, no aj tak si o nich prečítate

FOTO Kde nájdete najkrajšie pobrežia na Zemi? Pozrite sa

Kvasenie je zázračný proces, čo ste o ňom (ne)vedeli?

Najznámejšie knihy, ktoré väčšina ľudí chápe celkom zle

Výber pre vás