Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Technológia je naša budúcnosť. 5G pomôže zachrániť životy aj ekonomiky na celom svete a vďaka vylepšenej diagnostickej technológii v zdravotníctve sa dramaticky zníži riziko úmrtí súvisiacich s rakovinou. A ešte sú tu, samozrejme roboty. Niektorí vyzerajú jednoducho, iní až desivo ľudsky. V roku 2011 novinár PBS robil rozhovor s bradatým robotom podobným človeku, ktorému dali podobu Philipa K Dicka. Novinár položil otázku, na ktorú sa každý obáva odpovede: Ovládnu roboty svet? Odpoveď, ktorú mu dal robot, zrejme novinára prenasleduje dodnes. Monotónnym hlasom odpovedal: „Neboj sa, aj keď sa vyviniem na Terminátora, udržím ťa v teple a bezpečí v mojej ľudskej ZOO, kde ťa budem môcť navždy sledovať.“ Ak to pomôže, robot používa ako zdroj odpovedí romány Philipa K Dicka, ale novinára táto strašidelná odpoveď zjavne zaskočila.

Prežívanie ohromujúceho pocitu, že sa stane niečo strašné sa označuje ako pocit blížiacej sa skazy. Lekári berú túto skúsenosť vážne, pretože môže naznačovať problémy duševného zdravia, vrátane bipolárnej poruchy, srdcového infarktu, aneuryzmy alebo záchvatu. Tento pocit vás môže náhle prepadnúť aj počas transfúzie krvi, čo by znamenalo, že s najväčšou pravdepodobnosťou dostávate nesprávny typ krvi. Pre niektorých ľudí „hroziaca skaza“ presahuje strašidelný pocit. Mnohí zažívajú pocit, že ich niekto sleduje alebo periférne vidia nevysvetliteľné postavy. Niekedy však majú tieto „príznaky“ iné vysvetlenie. Napríklad v roku 2005 našli istú ženu blúzniť po tom, čo videla ducha v kúpeľni pri sprchovaní. Záchranári čoskoro zistili, že na príčine bol pokazený plynový ohrievač vody, ktorý zamoril jej dom oxidom uhoľnatým.

Aztécka história je fascinujúca... a desivá. Aztécki kňazi rituálne rozrezali hrude obetí a obetovali ich ešte bijúce srdcia bohom. Nepotrebné mŕtvoly zhodili dole schodami Templo Mayor. Aztékovia údajne praktizovali aj rituálny kanibalizmus. Každý rok obetovali až 20-tisíc ľudí, aby bohovia nezničili svet. Ešte horšie je, že neobetovali len väzňov, ale aj vlastné deti. Verili, že ​​bohovia potrebujú slzy detí na to, aby zoslali dážď, preto ich pred smrťou kruto mučili, aby vyronili čo najviac sĺz.

Vojny na začiatku 20. storočia boli pochmúrne a desivé. Niektoré zo zainteresovaných krajín sa to zo všetkých síl snažili ešte zhoršiť. V roku 2001 tokijský súd prejednával prípad, keď japonská armáda v roku 1940 zhodila z lietadiel do čínskeho mesta blchy infikované bubonickým morom. Bakteriológ na súde uviedol, že po vypuknutí moru v Ningbo v novembri a decembri 1940 zomrelo na túto chorobu najmenej 109 ľudí.

Mučiace zariadenia boli v histórii veľmi populárne. Mučitelia si obľúbili najmä zariadenie s názvom Judášova kolíska, ktoré začali využívať v priebehu 16. storočia. Malo tvar drevenej pyramídy, pričom obeť visela nad jej vrcholom. Ruky aj nohy jej zviazali, aby zvýšili bolesť, kedykoľvek by sa obeť pokúsila presunúť váhu tela. Špicatý okraj pyramídy následne pomaly zasunuli do vagíny alebo konečníka obete, a tak ju nechali trpieť hodiny alebo dokonca dni. Niekedy mučitelia obeti pridali na nohy závažie, čo malo za následok neznesiteľnú bolesť a rýchlu smrť.