Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Fregate francúzskej Východoindickej spoločnosti Utile velil kapitán Jean de La Fargue, ktorý síce nemal povolenie na obchodovanie s otrokmi, ale to mu nebránilo, aby si prostredníctvom tohto živého kontrabandu neprivyrobil. Na Madagaskare tak nakúpil približne 160 otrokov a vydal sa s nimi smerom na Maurícius, kde ich chcel predať majiteľom plantáží a potom pokračovať podľa plánu svojho zamestnávateľa smerom na východ.

Nerátal však s tým, že sa mu do cesty postaví malý plochý ostrov Tromelin, ktorý leží asi 450 kilometrov východne od Madagaskaru a 500 kilometrov severne od Réunionu.

Nepresné mapy v kombinácii s kapitánovou tvrdohlavosťou doviedli fregatu na útesy, kde sa do útrob lode začala liať voda. Väčšina otrokov uväznených v nákladovom priestore sa utopila, no keď sa Utile rozpadla, pár z nich predsa len unikla. V nasledujúce ráno sa na pustom ostrove ocitlo 122 zo 140 členov posádky a približne 60 až 80 otrokov.

Kapitán Jean de La Fargue sa nervovo zrútil a velenie prebral prvý dôstojník Barthélémy Castellan du Vernet. Nahnal posádku do práce, aby z trosiek zachránila, čo sa dalo, a postavila oddelené tábory pre mužstvo a otrokov. Vykopali tiež päť metrov hlbokú studňu, postavili pec a vyhňu a začali pracovať na stavbe novej lode. O dva mesiace neskôr mali z trosiek Utile hotovú Providence.

27. septembra 1761 sa 122 preživších členov posádky nalodilo na Providence a vydalo sa smerom k Madagaskaru. Otrokom sľúbili, že po nich pošlú loď.

Providence o štyri dni neskôr naozaj dorazila na Madagaskar a posádku rozdelili do služby na ostrovy Reúnion a Maurícius. Počas prepravy už mnohí muži trpeli tropickými chorobami a zomierali. Medzi nimi bol aj kapitán de La Fargue, takže hnevu guvernéra Maurícia mal čeliť prvý dôstojník du Vernet. Guvernér zúril nad tým, že Utile chcela na ostrov prepašovať otrokov a odmietol du Vernetovu žiadosť, aby po otrokov na ostrov Tromelin poslal nejaké plavidlo.

Zvesti o uviaznutých otrokoch sa síce dostali až do Paríža, ale spôsobili len krátke znepokojenie. Francúzskom totiž zmietala Sedemročná vojna i fakt, že francúzska Východoindická spoločnosť bola na pokraji bankrotu. Na otrokov čoskoro takmer všetci zabudli. S výnimkou du Verneta, ktorý sa roky snažil o ich záchranu.

Trvalo 15 rokov, kým sa k Tromelinu dostala francúzska loď La Dauphine. 29. novembra 1776 zakotvila pri ostrove a nabrala na palubu preživších: sedem žien a osemmesačného chlapca. Ich svedectvá a záznamy z lode La Dauphine sa nanešťastie stratili, a tak dnes presne nevieme, ako vyzeral jeden z najstatočnejších ľudských bojov o prežitie.

V roku 2006 však Max Guérout viedol na Tromelin archeologickú expedíciu. Chcel vedieť, ako mohli otroci v takých podmienkach prežiť. Zistil, že väčšina z nich zomrela počas prvých rokov od stroskotania. Nedlho potom, ako odišli námorníci, sa skupina 18 otrokov pokúsila odplávať na provizórnej plti, ale ich ďalší osud je neznámy a nevie sa, či dorazili na Madagaskar. V priebehu piatich rokov tu už bolo len 15 otrokov.

V roku 1776 sa o záchranu otrokov pred La Dauphine pokúsila aj loď La Sauterelle. Vyslala k ostrovu čln s dvomi námorníkmi, tí však stroskotali na útesoch. Jeden muž doplával späť k lodi, druhý zasa na ostrov. A práve tento druhý muž zostrojil plť s plachtou z peria morských vtákov, na ktorú vzal troch mužov a tri ženy. Nik už o nich nepočul. Ak by dotyčný pár mesiacov počkal, La Dauphine by ich zachránila všetkých.

Väčšinu stavieb na Tromeline, ktoré tu zanechali otroci, zničili Francúzi v roku 1954, keď tu stavali meteorologickú stanicu. Tú o dva roky neskôr zlikvidovala silná búrka. Opravili ju a funguje dodnes. Jej súčasťou je aj krátka letisková dráha, ktorá zabezpečuje ostrovu spojenie so svetom.

V roku 1885 získal Tromelin svoje dnešné meno na počesť kapitána, ktorý zachránil otrokov. Predtým sa volal Île des Sables, Ostrov piesku.