<p>Jedlý hmyz zatiaľ poznáme najmä z&nbsp;degustačných stánkov, kde sa po náležitom odbornom výklade tí „odvážnejší“ odhodlajú rozdrviť chrumkavého a&nbsp;dobre ochuteného červíka medzi zubami. Trh s&nbsp;touto komoditou spracovávanou do jedla, ktorý funguje v&nbsp;našich končinách už dnes, podporila Európska únia odobrením prvých dvoch žiadostí na zaradenie konkrétneho druhu hmyzu do zoznamu schválených potravín. V&nbsp;júni to boli sušené larvy múčneho červa, nedávno pribudla saranča sťahovavá, nasledovať by mal svrček domový.</p>
<p>Aj keď samotné schvaľovanie európskymi zákonodarcami neznamená nič prevratné, trend je nastavený jasne. Obyvateľstvo čím ďalej, tým zaľudnenejšej planéty potrebuje čoraz viac kvalitných živočíšnych bielkovín. Nejde pritom len o&nbsp;nasýtenie ľudí žijúcich na chudobnejších kontinentoch, ale aj o&nbsp;snahu o&nbsp;udržateľnejšie poľnohospodárstvo a&nbsp;zabezpečenie zdravej výživy, aj čo sa týka Európanov. Kým iné nastupujúce potravinové alternatívy, ako sú napríklad riasy, mikroorganizmy či umelé mäso, narážajú na produkčné limity, pri hmyze to neplatí a&nbsp;to je jeho obrovská výhoda.</p>

<p>Uvádzanie a bezpečnosť nových druhov potravín na Slovensku má v kompetencii Úrad verejného zdravotníctva SR, ktorý nám poskytol aktuálne informácie.&nbsp; <em>„Do 22. 11. 2021 boli povolené dva druhy hmyzu – sušené larvy múčiara obyčajného [povolené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) z 1. júna 2021] a mrazené, sušené a práškové formy druhu koník (saranča) sťahovavý [povolené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) z 12. novembra 2021]. Povolené boli v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 z 25. novembra 2015 o&nbsp;nových potravinách a môžu sa umiestniť na trh ako nové potraviny. Sušené larvy múčiara obyčajného a mrazené, sušené a&nbsp;práškové formy druhu koník sťahovavý možno umiestniť na trh EÚ celé alebo v prášku, takisto môžu byť súčasťou povolených kategórií potravín s presne stanovenými najvyššími prípustnými množstvami. Oba druhy hmyzu boli povolené na základe vedeckého posúdenia Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA), ktorý dospel k&nbsp;záveru, že sušené larvy múčiara obyčajného a mrazené, sušené a&nbsp;práškové formy druhu koník sťahovavý sú pri navrhovaných spôsoboch použitia a v navrhovaných množstvách bezpečné. Na trhu v&nbsp;SR môžu byť v súčasnosti umiestnené iba vyššie uvedené povolené druhy hmyzu, ktorých použitie musí byť v súlade s podmienkami použitia podľa únijného zoznamu nových potravín. Žiadne ďalšie schvaľovanie konzumácie schválených druhov hmyzu na národnej úrovni už neprebieha,“</em> informovala nás hovorkyňa ÚVZ SR Daša Račková. Dodala, že ÚVZ SR nemá informáciu o tom, že by sa nejaký druh hmyzu používal na Slovensku na prípravu pokrmov v prevádzkach verejného stravovania.</p>

Zelená aj pre slovenský trh

<h3>Do potravín už dnes</h3>
<p>Čo tieto signály z&nbsp;Európskej únie znamenajú v&nbsp;praxi? Ako môžu ovplyvniť podnikanie v&nbsp;tomto segmente a&nbsp;obohatenie nášho jedálnička? Zaujímavý pohľad na vec ponúka pre magazín Život majiteľ najväčšej hmyzej farmy v&nbsp;Česku Ivan Papoušek. Jeho podnik v&nbsp;Jaroměřiciach nad Rokytnou vyprodukuje mesačne 5,5 až šesť ton hmyzu, z&nbsp;toho 20 až 25 percent dodáva do potravinárskeho priemyslu a&nbsp;tento podiel stále rastie. Zaradenie zatiaľ dvoch druhov hmyzu na zoznam potravín schválených EÚ pre jeho podnikanie nie je nijako významné.</p>
<p><em>„Ako prvovýrobcovia sa nezaoberáme výrobou potravín alebo produktov z&nbsp;hmyzu, ale iba ho produkujeme a&nbsp;dodávame na spracovanie v&nbsp;živej forme. V&nbsp;laickom porovnaní je to ako farma ošípaných a&nbsp;bitúnok. Riadime sa novelou veterinárneho zákona platného od januára minulého roka, ktorý nám umožňuje chovať hmyz na ďalšie spracovanie – buď do krmiva pre zvieratá, alebo do potravín. Farma, ktorá chce produkovať hmyz do potravín, musí byť registrovaná na štátnej veterinárnej správe a&nbsp;splniť určité povinnosti,“</em> vysvetľuje Ivan Papoušek.</p>

<h3>&nbsp; Jedna saranča prešla, druhá nie</h3>
<p>Ani v&nbsp;prípade spracovateľov nejde z&nbsp;jeho pohľadu o&nbsp;prelomový okamih, keďže možnosť produkovať hmyz do potravín existuje v&nbsp;Európe už od roku 2015.<em> „Odvtedy platí prechodné obdobie. To sa skončí až v&nbsp;čase rozhodnutia o&nbsp;všetkých žiadostiach na zaradenie hmyzu na zoznam schválených potravín, ktoré boli na pôdu EÚ poslané. Po šiestich rokoch sa veci konečne začali hýbať a&nbsp;zatiaľ sa rozhodlo v&nbsp;troch prípadoch. Okrem schválenia žiadosti o&nbsp;zaradenie tepelne spracovaného múčneho červa a&nbsp;saranče sťahovavej do potravín pre francúzsku, respektíve holandskú firmu, bola zamietnutá saranča všežravá, keďže žiadateľ nedodal všetky podklady. V&nbsp;schválených prípadoch ide o&nbsp;konečné stanovisko, vďaka ktorému môžu tento druh hmyzu spracovávať a&nbsp;uvádzať výrobky z&nbsp;neho na trh. Podobne ako ďalší, ktorí dodržia všeobecné podmienky,“</em> dopĺňa Ivan Papoušek.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Červené mäso nenahradí, ale...</h3>
<p>Aj keď v&nbsp;Ázii či iných častiach sveta je hmyz súčasťou ľudskej potravy odnepamäti, Európa v&nbsp;tomto trende výrazne zaostáva.<em> „Dôvody sú jasné: ako bohatý kontinent sme hmyz na tanieri nepotrebovali a&nbsp;navyše sme konzervatívni. Na druhej strane som však presvedčený, že Európania dokážu uchopiť túto výzvu veľmi dynamicky a&nbsp;v&nbsp;priebehu niekoľkých rokov „predbehnúť“ zvyšok sveta. Ni­kto z&nbsp;producentov a&nbsp;spracovateľov si, samozrejme, nerobí ilúzie o&nbsp;tom, že hmyz by mohol nahradiť, povedzme, červené mäso. Vždy pôjde o&nbsp;alternatívu, ktorá je už na stole,“</em> pripomína Ivan Papoušek. V&nbsp;každom prípade, podľa jeho názoru ide o&nbsp;odbor, ktorý čaká v&nbsp;horizonte desiatich až dvadsiatich rokov veľmi zaujímavá budúcnosť.</p>

<h3>Revolúcia hmyzej múčky?</h3>
<p>Zážitková hmyzia gastronómia, s&nbsp;ktorou sa občas stretávame napríklad na stánku trhoviska, je podľa I. Papouška len akousi špičkou ľadovca. <em>„Kuchár vám niečo povie, vy ochutnáte, ale čo sa týka témy, o&nbsp;ktorej hovoríme, to v&nbsp;zásade nič neznamená. Druhú úroveň, ktorá už u&nbsp;nás beží celkom slušne, predstavujú spracovateľské firmy. Momentálne máme v&nbsp;Českej republike tri a&nbsp;pripravujú sa ďalšie. Tu dokážu hmyz napríklad vysušiť, stabilizovať, ochutiť, ponúkajú ho ako snack a&nbsp;spotrebiteľ vidí, čo konzumuje. Tento segment však tvorí len pätnásť až dvadsať percent budúcej spotreby. Zvyšných 80 – 85 percent predstavuje to úplne najpodstatnejšie – hmyzia múčka. V&nbsp;blízkom čase ju môže obsahovať množstvo potravín. Na obale sa dozviete, koľko percent tejto zložky potravina obsahuje, a&nbsp;buď to akceptujete, alebo nie. Práve o&nbsp;tomto dnes vedieme diskusie s&nbsp;cieľom pripraviť sa na to, čo príde o&nbsp;päť alebo desať rokov,“</em> vysvetľuje I. Papoušek.</p>
<p>Kvôli osvete stál pri založení Spolku výrobcov a&nbsp;spracovateľov hmyzu (predtým Spolok výrobcov hmyzu), ktorý okrem iného prezentuje túto alternatívu stravovania na viacerých akciách so zážitkovou gastronómiou. <em>„Ukazujeme, ako chováme hmyz na farmách, a&nbsp;takto si vychovávame budúcich spotrebiteľov. Prostredníctvom Asociácie súkromného poľnohospodárstva, ktorej sme takisto členom, sa snažíme ovplyvňovať budúcu poľnohospodársku politiku, aby verejnosť začala brať konzumáciu hmyzu vážne,“</em> dodáva podnikateľ s&nbsp;netradičným zameraním.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Ďalšia cesta, ako zmierniť tlak</h3>
<p>Zaujímavá alternatíva, popri ktorej sa však treba zaoberať oveľa vážnejšími problémami. Tak pozerá na otázku hmyzu na našich tanieroch Slovenská poľnohospodárska a&nbsp;potravinárska komora (SPPK). <em>„Vnímame a&nbsp;rešpektujeme meniace sa trendy v&nbsp;oblasti stravovania Európanov, a&nbsp;teda aj Slovákov. Veľmi pozorne sledujeme aj ekologizáciu výroby potravín, ktorá reaguje na zmenu klímy, na odčerpávanie zdrojov&nbsp; našej planéty a&nbsp;poškodzovanie životného prostredia. Súvisí s&nbsp;tým veľká téma plytvania potravinami, spojená s&nbsp;vysokou intenzitou poľnohospodárskej výroby pre zvyšujúci sa počet ľudí na planéte. Na jednej strane sa vo svete produkuje obrovské množstvo potravín, na druhej strane ich vyhadzujeme do koša, čím odčerpávame zemské zdroje. Len v&nbsp;EÚ skončí v&nbsp;odpade približne 89 miliónov ton potravín ročne. Alternatívne zdroje potravín, napríklad výrobky zo sušeného hmyzu, sušených lariev či koníkov, sa preto ukazujú ako možnosť, vďaka ktorej si spotrebitelia môžu (budú môcť) obohatiť jedálniček o&nbsp;dnes ešte netradičné druhy potravín obsahujúce vysoký podiel bielkovín, vlákniny a&nbsp;vitamínov. Takýmto spôsobom sa zároveň bude môcť zmierniť obrovský tlak na výrobu potravín vo svete,“</em> napísala nám v&nbsp;stanovisku k&nbsp;tejto téme hovorkyňa SPPK Jana Holéciová. Dôležitý však bude aj záujem Európanov o&nbsp;potraviny vyrobené z&nbsp;hmyzu.</p>

<h3>Zachrániť poľnohospodárstvo</h3>
<p>SPPK v&nbsp;súčasnosti neplánuje zriadiť žiadnu informačnú či edukačnú kampaň, v&nbsp;ktorej by vysvetľovala prínosy konzumácie alternatívnych potravín. Z&nbsp;aktuálneho aj dlhodobého hľadiska sa totiž sústreďuje na kľúčovú úlohu – presvedčiť politikov a&nbsp;kompetentné orgány, že pokiaľ chceme produkovať zdravé, kvalitné a&nbsp;bezpečné tradičné slovenské potraviny, popritom ekologizovať výrobu potravín a&nbsp;ustáť obrovské konkurenčné tlaky dovozových potravín, iná cesta ako zvyšovanie finančnej podpory pre slovenské poľnohospodárstvo a&nbsp;potravinárstvo neexistuje. <em>„Agropotravinárske odvetvie je finančne naďalej poddimenzované, len samotný potravinársky spracovateľský priemysel zápasí s&nbsp;investičným dlhom z&nbsp;minulosti v&nbsp;objeme približne jednej miliardy eur. Preto je momentálne problematika potravín vyrobených na báze hmyzu témou, ktorú SPPK len monitoruje,“</em> dodáva J. Holéciová.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Medzi stonožkami a&nbsp;pavúkmi</h3>
<p>Na rozdiel napríklad od Ázijčanov nie je zďaleka každý Európan odhodlaný dopriať si chuťovku z&nbsp;larvičiek či chrobákov. Výnimkou dokonca nie je ani taký ostrieľaný cestovateľ ako Róbert Devečka. Hoci už prešiel najodľahlejšie kúty sveta a&nbsp;na dosah ruky mal (pre našinca) tie najväčšie potravinové extrémy, s&nbsp;jedlým hmyzom si nikdy nepotykal. Prečo? <em>„Možno aj pre predsudky o&nbsp;strašlivom gastronomickom zážitku, ktorých som sa zatiaľ nedokázal zbaviť. S&nbsp;týmto fenoménom som sa pritom stretol už veľakrát – najmä v&nbsp;Ázii, ale aj v&nbsp;Afrike či chudobných častiach Južnej Ameriky. Na niektorých trhoch sa dajú nájsť i&nbsp;naozaj zaujímavé kúsky. Napríklad na známom čínskom nočnom trhu nie je problém ochutnať také špeciality ako stonožky alebo pavúky. Akokoľvek to pre nás môže vyzerať odporne, domáci sa na chuť nikdy nesťažujú. S&nbsp;úsmevom sa zahryznú do svojej lahôdky a&nbsp;nezabudnú dodať – mali by ste to všetci vyskúšať,“</em> hovorí na základe vlastných skúseností muž, ktorý mal v&nbsp;čase písania tohto článku precestovaných presne 160 krajín. Ktovie, možno raz takúto ponuku na ochutnávku bez predsudkov prijmeme aj my.</p>

EÚ súhlasila, na našich tanieroch sa môže objaviť hmyz

Výber pre vás

EÚ súhlasila, na našich tanieroch sa môže objaviť hmyz

Súvisiace články

Nepravdepodobní filmoví hrdinovia, ktorých diváci milujú

Krátky test z autoškoly: Ak šoférujete, mali by ste ho zvládnuť

FOTO Bezbariérový prístup? Rampy, ktoré by životy ľudí na vozíku len skomplikovali

Nestratili by ste sa na vode? KVÍZ odhalí, čo viete o moriach a oceánoch

Najstaršia laň na našom území: Uhádnete, koľko má rokov?

Krok od nájdenia miliardového pokladu: Hľadači ukrajujú posledné metre

Výber pre vás