Noel

Koža, nechty, vlasy a&nbsp;dokonca aj obočia: to všetko sa zachovalo na telách dvoch detí a&nbsp;šiestich dospelých. Stali sa známymi ako múmie z&nbsp;Qilaktisoq podľa opustenej inuitskej osady, ktorá sa nachádzala neďaleko miesta ich posledného odpočinku. S&nbsp;najväčšou pravdepodobnosťou išlo o&nbsp;obyčajných rybárov a&nbsp;ich mumifikácia bola čisto dielom náhody. Podnebie ich v&nbsp;podstate zamrazilo, a&nbsp;to tak dobre, že vedci mohli skúmať ich orgány a&nbsp;dokonca videli tetovania. Možno najšokujúcejší bol ale fakt, že najmladšiu z&nbsp;múmii, ktorá mala v&nbsp;čase smrti len šesť mesiacov, pochovali zaživa.

Telá našli bratia Hans a&nbsp;Jokum Grønvoldovci, ktorí boli práve na love tetrovov. Múmie boli vo vzpriamenej polohe a&nbsp;oddelené zvieracími kožušinami. Všetky telá boli oblečené, Inuiti totiž veria, že v&nbsp;posmrtnom živote ich čaká lov.

Z ôsmich tiel bolo najlepšie zachované to novorodencovo. Vedci to pripísali práve najmenším rozmerom, zamrzlo totiž rýchlejšie než telá dospelých. Spolu s&nbsp;mŕtvolami tu objavili aj 78 ďalších kusov oblečenia, zväčša vyrobeného zo sobov a&nbsp;tuleňov.

Archeológom sa podarilo zistiť, že tri dospelé telá patrili sestrám a&nbsp;s&nbsp;nimi pochovali ich deti. Jedno, to najmladšie, bolo pochované zaživa. Inuiti kedysi verili, že matka a&nbsp;dieťa majú byť pochované spoločne, aby si užívali posmrtný život. Ďalšie dve dospelé telá patrili taktiež príbuzným, tretie s&nbsp;nimi nebolo pokrvne spriaznené a&nbsp;zrejme išlo o&nbsp;manželku.

<strong>Čo sa veda dozvedela?</strong><br>Rodinu pochovali okolo roku 1475, teda približne 500 rokov potom, ako sa Inuti usadili v&nbsp;Qilaktisoq. Nevie sa, ako dotyční zomreli, príčinou smrti mohli byť obličkové kamene, nádory či dokonca zápcha. V&nbsp;pľúcach im našli veľké množstvo sadzí, ktoré Inuiti vdychovali pri používaní lámp na báze tulenieho tuku. Tiež sa podarilo zistiť prítomnosť obrovského množstva ploštíc, a&nbsp;to dokonca aj v&nbsp;črevách mŕtvol. Inuiti ich zrejme skonzumovali bez toho, aby o&nbsp;tom vedeli. Inak ale jedli najmä mäso cicavcov a&nbsp;rýb, rastliny len výnimočne.

Ožarovanie ultrafialovým svetlom tiež ukázalo, že na čelách, obočiach i&nbsp;bradách všetkých žien sa nachádzali tetovania. Tie sa kreslili pomocou živice a&nbsp;ihly.

Múmie z&nbsp;Qilaktisoq ponúkli vedcom jedinečný pohľad do života tohto kmeňa v&nbsp;dávnych časoch. Inšpirovali tiež k&nbsp;ďalšiemu pátraniu po iných múmiách.

Úžasne zachované múmie z Grónska: Ostalo im aj jedlo v žalúdkoch

Výber pre vás

Úžasne zachované múmie z Grónska: Ostalo im aj jedlo v žalúdkoch

Súvisiace články

Ako vonia vesmír, smrť či egyptské chrámy? Veda pozná odpoveď a my už tiež

Znepokojivé fakty o USA, o ktorých sa bežne nedočítate

VIDEO Nie, nepozeráte sa na list: Hmyz sa dokonale maskuje

Len pre odvážnych: Špionážne gondoly viseli stovky metrov pod vzducholoďami

FOTO 10 najvyšších budov sveta: Prvú poznáte, a aké sú tie ďalšie?

FOTO Muž kreslí trojrozmerné obrazy, nad ktorými budete krútiť hlavou

Výber pre vás