MENU
Menu
Špionážna gondola na obálke časopisu Scientific American.

Techmag Len pre odvážnych: Špionážne gondoly viseli stovky metrov pod vzducholoďami

V zákopoch prvej svetovej vojny panovali odporné podmienky. Vo vzducholodiach to však nebolo oveľa lepšie. Najmä pre tých, ktorí sedeli v gondole zavesení na stovky metrov dlhom lane a sledovali ciele pod sebou. Aj vás z takej predstavy šteklia nohy?

Vzducholode boli zraniteľnými obrami. Nemohlo klesnúť príliš nízko, inak by sa stali ľahkými terčmi pre pechotu a protivzdušné zbrane, na druhej strane však museli plniť svoje úlohy. Hlavná rola vzducholode spočívala v sledovaní nepriateľských pozícii. Lenže to sa z veľkej výšky robilo ťažko, a tak vznikli špionážne gondoly.

Zatiaľ čo vzducholoď sa držala vysoko nad oblakmi, v gondole sa spustili muž o stovky metrov nižšie a komunikoval s posádkou prostredníctvom telefónu. Visel takmer ako návnada na háčiku a hoci sa zdá, že išlo o strašnú prácu, muži ju mali prekvapivo radi. Teda tí, ktorí nemali strach z výšok. Išlo totiž o jediné miesto na vzducholodi, kde sa mohlo fajčiť.

Kapitán Ernst August Lehmann vo svojej knihe Zeppeliny opísal, ako on a synovec kniežaťa Zeppelina barón Gemmingen vynašli špionážne gondoly: „Plánovali sme vyrobiť malú pozorovaciu kabínu, ktorá by sa spustila o pol míle aj viac pod vzducholoď. V nej by sedel pozorovateľ, navigoval pilota a strieľal po nepriateľoch.“

Gondola v londýnskom Imperial War Museum.
Gondola v londýnskom Imperial War Museum.
Zdroj: Public Domain

Testovanie gondoly prebiehalo pomerne odvážne. Lehmann nechal pilotovi vzducholode zaviazať oči a sám sa spustil v gondole na lane. Visel 150 metrov pod vzducholoďou a navigoval pilota vďaka kompasu a telefónu. Prototyp nebol príliš pohodlný, ale Nemci neskôr gondolu zdokonalili a namontovali do nej kreslo, svetlo i bleskozvod.

Gondola sa prvýkrát objavila v boji v marci 1916 pri bombardovaní mesta Calais. Sedel v nej sám barón Gemmingen. Visel približne 700 metrov pod vzducholoďou skrytou za mrakmi. Neskôr uviedol, že sa cítil ako najosamelejší človek na svete.

Lehmann napísal: „Nevideli sme vôbec nič, zahaľovala nás hmla a tma. Gemmingen ale spoľahlivo posielal rozkazy. Krúžili sme nad Calais 45 minút, barón si dával načas a dával pokyny k bombardovaniu úplne presne. Zničili sme železničnú stanicu, sklady v dokoch, muničný sklad a ďalšie dôležité budovy. Občas sme zazreli pátracie svetlá, ale nemohli nás vidieť, nie cez oblaky.“

Špionážne gondoly si neskôr osvojila aj americké námorníctvo a vybavilo nimi vzducholoď USS Akron. Pri prvom použití však gondola ohrozila celú vzducholoď, pretože inžinieri zabudli namontovať vertikálne stabilizátory. A aj keď ich doplnili, námorníctvo rozhodlo, že gondoly sa nebudú používať.

V londýnskom Imperial War Museum dnes môžete vidieť pôvodnú gondolu, ktorá sa našla pri meste Colchester po bombardovaní v septembri 1916. Predpokladá sa, že vo vzducholodi zlyhal navijak a gondola spadla na zem aj s 1500 metrami lana. Nik v nej ale v tej chvíli nesedel.