90-te roky patria podľa automobilových nadšencov k zlatej ére automobilizmu. Technika sa oproti 80-tym rokom posunula výrazne vpred, no automobilky ešte stále vyrábali autá, ktoré boli orientované na šoférsky zážitok. Nie je preto divu, že v 90-tych rokoch vzniklo mnoho dnes už legendárnych áut.

<a href="https://autobild.pluska.sk/gal/zaujimavosti/countach-f40-toto-je-10-najikonickejsich-aut-90-tych-rokov" target="_blank" rel="noopener">Nenechajte si ujsť galériu k článku</a>

Supra štvrtej generácie sa vyrábala v rokoch 1993 až 2002, no popularitu získala najmä vďaka filmovej sérii Rýchlo a zbesilo. Ikonický japonský športový automobil sa tak stal jedným z najviac upravovaných modelov v histórii a hoci sa nedávno vrátil k životu, štvrtá generácia je stále obľúbencom mnohých, ak nie drvivej väčšiny. Pod kapotou je totiž nesmrteľný 2JZ motor, ktorý v konfigurácii s dvoma turbami dosahoval výkon 243 kW (330 koní).

Len málo áut obstálo v skúške času tak, ako práve McLaren F1. Superšport predstavený v roku 1992 bol duchovným dieťaťom Gordona Murrayho – muža, ktorý stojí za mnohými úspechmi McLarenu vo Formule 1 koncom 80. a začiatkom 90. rokov. McLaren F1 mal byť najlepším autom, aké môže legálne jazdiť po cestách. S odstupom času môžeme povedať, že sa to Murrayovi podarilo, no McLaren F1 je najznámejší kvôli neočakávanému vedľajšiemu efektu.

Elegantný dizajn totiž McLarenu F1 zabezpečoval dobrú aerodynamiku. V kombinácii s výkonným 6,1-litrovým V12 motorom od BMW dosiahol maximálnu rýchlosť 386,7 km/h, čo z neho urobilo najrýchlejšie sériové auto sveta. Stále ide o najrýchlejšie sériovo vyrábané auto s atmosférickym motorom, aké kedy bolo vyrobené – rekord, ktorý pravdepodobne už nikdy nebude prekonaný.

Keď Nissan predstavil ‚Godzillu‘ v generácii R32, okamžite sa zrodila legenda overená motoršportom, ktorá bola postrachom superšportov. Bola to však posledná generácia Skylinu GT-R (R34), ktorá najlepšie reprezentuje slávne meno. Predstavený v roku 1999, čo znamená, že sa len tak-tak dostal do tohto zoznamu, Skyline GT-R R34 obsahuje všetko, čo z neho urobilo hit.

2,6-litrový radový šesťvalec s označením RB26 produkoval približne 330 koní (hoci oficiálne to bolo 280 koní kvôli džentlmenskej dohode japonských automobiliek toho času). To v spojení s najpokročilejšou formou inteligentného elektronického systému pohonu všetkých kolies znamenalo, že R34 dokázalo držať krok s Ferrari F355 a Porsche 911 Turbo, no stálo o polovicu menej.

Deväťdesiate roky minulého storočia boli obdobím rýchleho vývoja automobilovej technológie. Začala sa objavovať aktívna aerodynamika, zdokonaľovali sa systémy kontroly trakcie a čoraz bežnejšie boli elektronické bezpečnostné systémy. No zároveň sa ešte stále vyrábali "surové" autá, ktoré sa na tieto veci nespoliehali. Jedným z nich je práve Dodge Viper RT/10.

Viper bol inšpirovaný legendárnym Shelby Cobra, no pod kapotou mal V10 motor, ktorý síce vychádzal z nákladných áut, no s jeho ladením pomáhalo aj Lamborghini. Karoséria bola vyrobená zo sklolaminátu a jediným bezpečnostným asistentom vodiča bola jeho zručnosť. Prvá generácia nemala ABS ani trakčnú kontrolu a rovnako málo bolo aj luxusu.

Tak napríklad, vo výbave neboli ani vnútorné kľučky dverí – na otvorenie dverí zvnútra ste museli otvoriť vinylové okná. To, čo Viperu chýbalo vo výbave, viac než vynahradil zážitkom z jazdy. Dodge Viper prvej generácie je skôr predĺžením vašich končatín než auto.

Predtým, ako Lamborghini kúpilo Audi a o niečo vyzrelo, produkovala talianska automobilka aj na vtedajšie pomery šialené vozidlá. Diablo bolo posledné auto, ktoré vyrábalo Lamborghini pod taktovkou koncernu Chrysler. A navyše, Diablo muselo zaplniť prázdny priestor, ktorý ostal po dlhé roky vyrábanom modeli Countach. Diablo sa však úspech Countachu nikdy dosiahnuť nepodarilo a zatienil ho aj nástupca Murcielàgo.

No Diablo je posledným skutočným Lamborghini. Pri uvedení na trh ho poháňala 5,7-litrová V12, vďaka ktorej bol druhým sériovým vozidlom (po Ferrari F40), ktoré prekročilo rýchlosť 320 km/h. Od dokonalého superšportu ale malo Diablo ďaleko. Bolo ťažké, príliš tvrdé a nedokázalo sa celkom vyrovnať surovému tempu konkurenčných superšportov. No jeho dizajn a motor mu dodali charakter, ktorý mu ostatné superšporty mohli iba závidieť.

Jedným z najlepších pravidiel 90-tych rokov bolo homologizačné pravidlo. Podľa neho musela automobilka vyrobiť niekoľko kusov cestnej verzie závodného špeciálu, ak chcela pretekať vo WRC. Zrodilo sa tak množstvo oheň chrliacich monštier, ktoré mohli byť postavené na bežné EČV. Medzi absolútne najlepšie z nich patrí Ford Escort RS Cosworth.

Poháňal ho 2,0-litrový motor s vylepšeným turbodúchadlom, ktoré umožňovalo na tú dobu slušných 167 kW (227 koní) a krútiaci moment 294 Nm od 3 500 ot./min. Kvôli turbodiere však výkon prišiel relatívne neskoro (pri 6 000 ot./min.), vďaka čomu bol Escort RS Cosworth charakteristický typickým kopancom. Navyše tomu zodpovedal skutočne zábavný zážitok pri prejazde zákrutami.

Renault Clio Williams je auto, o ktorom vie len úzka skupina automobilových fanúšikov, no to mu neuberá na jazdných vlastnostiach. Renault potreboval začiatkom 90-tych rokov niečo, čím by mohol konkurovať víťaznému Peugeotu 205 GTI. Vzniklo tak Clio Williams, ktoré ale napriek názvu nemalo nič spoločné s rovnomenným F1 tímom.

Divízia Renault Sport intenzívne pracovala na vtedy špičkovej 16-ventilovej technike, požičala si odpruženie zo závodného Clia Cup, upravila karosériu a zvýšila objem štvorvalcu na rovné 2 litre. Výsledkom bolo auto, ktoré bolo pri bežnej jazde rovnako krotké, ako každé bežné Clio. No spolu s rastúcimi otáčkami stúpala aj zábava za volantom, vďaka čomu sa Clio Williams stalo jedným z najlepších šoférskych áut 90. rokov.

Vždy, keď sa spoja dve významné značky, vznikne niečo výnimočné. Inak to nie je ani v prípade kolaborácie Porsche a Audi. Spolupráca, ktorá má na svedomí vznik v podstate zakladateľa segmentu športových kombíkov: Audi RS2 Avant. RS2 Avant debutovalo v 90-tych rokoch a objavilo dieru na trhu.

RS2 Avant malo možno na prvý pohľad nudný, krabicoidný dizajn, no to najlepšie sa nachádzalo pod kapotu. Rýchly kombík poháňal 2,2-litrovým radovým päťvalec motorom s výkonom 232 kW (315 koní), ktorý prostredníctvom manuálnej prevodovky roztáčal všetky 4 kolesá. Zrýchlenie na stovku tak dosiahlo len za 4,8 sekundy!

Lotus Omega (alebo Carlton v závislosti od trhu) bol taký rýchly, že britský parlament rokoval o jeho zákaze. Podobne ako v prípade Audi a modelu RS2, aj Opel chcel ultra rýchle auto, ktoré by konkurovalo vtedajším špičkám v podobe BMW M5 a Mercedesu 500E. Opel tak poslal vtedajšiu generáciu Omegy Lotusu, ktorý upravil odpruženie a pod kapotu nasťahoval upravený 3,6-litrový radový šesťvalec s výkonom 281 kW (381 koní). Výkon približne na úrovni Ferrari Testarossa.

Čo by to bol za zoznam ikonických áut, ak by sme vynechali Ferrari. V tomto prípade sa 90-te roky niesli v znamení nástupcu F40, ktorý dostal príznačný názov F50. Cieľ vývoja bol pomerne primitívny – dať do cestného vozidla všetky technické výdobytky, ktoré sa vyvinuli počas závodnej histórie Ferrari. Viac o príbehu Ferrari F50 si prečítajte v článku nižšie:

10 automobilových ikon 90. rokov: Pamätáte si na ne?

Výber pre vás

10 automobilových ikon 90. rokov: Pamätáte si na ne?

Súvisiace články

Chcete jazdenku s nízkou spotrebou? Táto je navyše lacná

Vyznáte sa pod kapotou? Dokážte to v náročnom KVÍZE

Najsmradľavejšia tekutina sveta: Stačí ovoňať a omdliete

Aký veľký by musel byť asteroid, aby nadobro zničil Zem?

Najrádioaktívnejšia rieka sveta: Techa zabíja kvôli ľuďom

Zadné krídlo na aute: Kedy sa ho naozaj oplatí mať?

Výber pre vás