Jednou z najznámejších a najkontroverznejších tuningových úprav auta je zadné krídlo. Kým pôvodne sa zadné krídla montovali na pretekárske a&nbsp;výkonné športové autá, po prelome milénia sa spojlery stali jednou z najbežnejších úprav bežných automobilov, často len kvôli vizuálnej stránke veci.

Čo však krídla naozaj robia? Sú len módnou kozmetickou funkciou nadužívanou ľuďmi, ktorí pozerajú príliš veľa filmov ako Rýchlo a zbesilo? Alebo skutočne ovplyvňuje výkon a aerodynamiku auta?

Zadné krídla neprinášajú žiadnu výraznú zmenu v ovládateľnosti na bežných autách. To ale nie je prípad rýchlych áut s&nbsp;dostatočným výkonom. Mnohí výrobcovia super a&nbsp;hyperšportov investovali nemalí peniaze do vývoja sofistikovaných spojlerov, ktoré poskytujú optimálnu rovnováhu výkonu, ovládateľnosti a&nbsp;brzdného účinku.

Nádherné autá, ako je Pagani Huayra, majú napríklad štvordielny aktívny spojler, ktorý pomáha pri brzdení, zatáčaní a stabilite pri vysokej rýchlosti. Na druhej sú strane obrovské tuningové krídla na autách, ktoré často počas bežného používania neprekročia hranicu 150 kilometrov za hodinu.

Aerodynamika je odbor zaoberajúci sa štúdiom prúdenia vzduch okolo objektu, najmä keď je objekt v pohybe. Pokiaľ ide o automobily, cieľom je znížiť odpor, zabezpečiť stabilitu a vytvárať prítlak pri vysokých rýchlostiach na zlepšenie trakcie. V podstate jedným z najdôležitejších cieľov pri vývoji auta je vytvoriť niečo, čo je aerodynamicky efektívne. To v konečnom dôsledku vedie k&nbsp;vyššej efektivite, úspore paliva, ale aj k&nbsp;oveľa nižším požiadavkám na výkon motora.

<strong>Ako fungujú zadné krídla sa dozviete na ďalšej strane.</strong>

Krídla, ak sú správne nainštalované, pomáhajú pri vytváraní prítlaku a&nbsp;lepšieho ovládania v zákrutách. Bez aerodynamických spojlerov má závodný špeciál len taký prítlak, aké ťažké je samotné auto. A príliš ľahké auto (čo závodné špeciály sú) je bez dodatočného prítlaku vo vysokých rýchlostiach veľmi nestabilné.

Zvýšenie hmotnosti však dramaticky ovplyvňuje rýchlosť a zrýchlenie. Pridanie balastu na zlepšenie trakcie navyše v&nbsp;zákrutách narobí viac škody ako úžitku. Preto prišli konštruktéri s lepšou alternatívou práve v&nbsp;podobe aerodynamických spojlerov.

Čím rýchlejšie ide automobil, tým väčšie sú účinky krídla. No spojlery so sebou prinášajú aj negatívny efekt: generovanie väčšieho odporu. Nie príliš dobre navrhnutý spojler buď nevytvára dostatočne veľký prítlak (čo ho robí zbytočným), alebo vytvára príliš veľký aerodynamický odpor, čo spôsobuje, že auto dosahuje nižšiu maximálnu rýchlosť.

Typickým príkladom je nedávno predstavené Porsche 911 GT3 RS s&nbsp;mohutným a&nbsp;technicky vyspelým krídlom. To mu síce pridáva enormné množstvo prítlaku pri vysokých rýchlostiach, no oproti verzii 911 GT3 (bez krídla) dosahuje o&nbsp;niečo nižšiu maximálnu rýchlosť aj napriek v&nbsp;podstate takmer identickému pohonnému ústrojenstvu.

<strong>Či majú zmysel aj na bežných autách sa dozviete na ďalšej strane.</strong>

Krídla fungujú najlepšie pri vysokých rýchlostiach. Na štvorvalcovom rodinnom sedane nejazdíte rýchlosťami prevyšujúcimi diaľničný limit, aby ste dokázali zužitkovať aerodynamické výhody. Bežné autá majú dostatočne dobrý pomer prítlaku k&nbsp;rýchlosti, aby zvládali to, na čo boli navrhnuté: transport z&nbsp;bodu A&nbsp;do bodu B.

Ak si však stoj čo stoj chcete upraviť auto, existuje niekoľko omnoho lepších možností. Napríklad úprava nasávania so športovým filtrom (takzvaná hruška): keďže studený vzduch je hustejší ako teplý, dostanete do motora väčší objem a motor tak dokáže generovať o&nbsp;niečo väčší krútiaci moment a výkon.