Dve kávy denne sa všeobecne považujú u dospelých ľudí za neškodné. Presné množstvo kofeínu, ktoré je ešte bezpečné, sa však dá len veľmi ťažko určiť, pretože každý človek reaguje na kofeín inak. Špeciálnu skupinu tvoria deti, tehotné a dojčiace ženy, ale aj ženy, ktoré užívajú hormonálnu antikoncepciu. U týchto skupín je veľmi jednoduché prehupnúť sa cez všeobecne nastavenú hranicu. Následky môžu byť naozaj deštruktívne.

Neoznačené výrobky
Sledovať konzumáciu kofeínu je pomerne náročná vec. Výrobcovia obľúbených nealkoholických bublinkových nápojov ani nie sú povinní uviesť, koľko kofeínu sa v jednotlivých nápojoch nachádza. Malý maškrtník sa tak veľmi ľahko môže ocitnúť v situácii, že jeho organizmus sa s kofeínom nevie vyrovnať. Stačí, ak tabuľku čokolády zapije pollitrom nevinne sa tváriaceho kolového nápoja. U dospievajúcich sa to komplikuje príjmom energetických nápojov, ktoré sa na našich trhoch objavujú čoraz častejšie.

Márne hľadanie informácií o obsahu kofeínu na niektorých výrobkoch by malo čiastočne vyriešiť nariadenie Európskej únie, podľa ktorého sa musia od decembra 2014 špeciálne označiť všetky nápoje, ktoré obsahujú viac ako stopäťdesiat miligramov kofeínu na liter. Okrem upozornenia na vysokú dávku kofeínu by mali mať aj označenie, že nie sú vhodné pre deti, tehotné a dojčiace ženy. Spomínanú hranicu zrejme prekročia mnohé energetické nápoje, bežné kolové nápoje však naďalej ostanú bez povinnosti uvádzať, aké množstvo kofeínu sa v nich nachádza.

Dospievajúce mozgy
Nedávna švajčiarska štúdia ukázala, akým spôsobom môže kofeín narušiť vyvíjajúce sa mozgy potkanov. Počas detstva a puberty dochádza u ľudí aj u potkanov k rýchlemu vývoju mozgu a nárastu synaptických prepojení. Okrem toho v puberte počas hlbokého spánku dochádza aj k optimalizácii týchto spojení. Znamená to, že niektoré z nich sa rušia a iné posilňujú tak, aby mozog fungoval čo najefektívnejšie. V dôsledku požitia kofeínu sa však obdobia hlbokého spánku narúšajú a s ním aj fungovanie mozgu.

Hlodavce počas výskumu vystavili dávke úmernej množstvu, ktoré vypije človek v troch šálkach kávy. Potom ich porovnávali s potkanmi, ktoré pili čistú vodu. Vedci zistili, že v druhej skupine sa zvieratám tvorilo viac nervových spojení. Okrem toho zaznamenali aj rozdiely v správaní. Tie potkany, ktoré boli vystavené kofeínu, boli plachejšie a opatrnejšie. Naopak, potkany z kontrolnej skupiny zvedavo objavovali svoje okolie.

Aj keď sa výsledky u hlodavcov nedajú priamo aplikovať na ľudí, medzi spánkom a vývojom mozgu u hlodavcov a u ľudí existujú mnohé paralely. Vedci upozorňujú na to, že práve počas puberty dochádza k významným zmenám v mozgu a je to aj obdobie, keď zvyčajne prepuknú mnohé duševné ochorenia. Deti v puberte by tak mali prijímať naozaj len minimálne množstvá kofeínu.

U každého inak
Na porovnanie, polčas pôsobenia kofeínu v tele dospelého človeka je asi päť hodín, ale u detí, tehotných žien a žien užívajúcich antikoncepciu sa tento čas predlžuje až na tridsať hodín.

U tehotných žien sa napríklad ukázalo, že množstvo kofeínu, ktoré počas tehotenstva skonzumovali, sa odráža na pôrodnej hmotnosti ich bábätiek. Nižšiu pôrodnú hmotnosť zaznamenali dokonca aj vtedy, ak ženy dodržiavali odporúčania a nepili viac ako dve kávy denne.

K nepríjemným záverom dospeli aj na University of Queensland, a to u ľudí nepatriacich do skupiny, ktorá by si mala špeciálne dávať pozor na príjem kofeínu. Zistili, že tí, ktorí si doprajú týždenne dvadsaťosem šálok kávy, majú o polovicu vyššie riziko úmrtia pred dovŕšením päťdesiatpäť rokov ako tí, čo káve až tak neholdujú. Istá hranica tak platí pre všetkých ľudí. Každý by si mal pritom otestovať sám na sebe, či po konzumácii kofeínu nepociťuje aj jeho negatívne prejavy, a podľa potreby jeho príjem znížiť.