Výskumníci analyzovali túto schopnosť najprv u myší, ktorým odobrali kúsok rebier. Štúdia výskumníkov  pod vedením Francesky Mariani, uverejnená v Journal of Bone and Mineral Research zverejnila zaujímavé výsledky.

Tím výskumníkov dlhodobo sledoval regeneráciu ľudských rebier, ktorých časť predtým čiastočne odstránil chirurg. Osem centimetrov chýbajúcej kosti a jeden centimeter chýbajúcej chrupavky čiastočne dorástol po šiestich mesiacoch. Pri pôvodnom výskume a pokusoch odstránili najprv časti chrupavky rebier malého cicavca, myši. Keď sa odstránila chrupavka i okolité tkanivá – plášť s názvom perichondrium, chýbajúce časti nedorástli ani po deviatich mesiacoch. Keď však odstránili chrupavku rebier, ale ponechali perichondrium, chýbajúce časti sa úplne zregenerovali v priebehu jedného až dvoch mesiacov!

Rebrá majú u väčšiny cicavcov trojakú funkciu. Po prvé, poskytujú ochranu pre pľúca a srdce, tvoriac okolo nich akúsi klietku. Po druhé, sú jednými z mála kostí, ktoré aj u dospelého človeka naďalej vytvárajú červenú kostnú dreň, a teda aj krvinky. Po tretie, slúžia ako úchyty pre hrudné svaly, podieľajúce sa na dýchaní.

Rozbor zloženia rebier by mohol v budúcnosti umožniť liečbu osteoporózy a ďalších kostrových porúch. Vedci tiež zistili, že perichondrium si zachováva schopnosť produkovať chrupavku i pri odpojení od rebra a posunutí do okolitého svalového tkaniva, čo naznačuje, že perichondrium obsahuje zárodočné alebo kmeňové bunky.

„Sme presvedčení, že rozvoj tohto výskumu u myší je dôležitý pre dosiahnutie pokroku v oblasti liečby kostry, kde by mohol slúžiť na liečbu kostrových zranení, chronickej osteoartrózy a závažných problémov spojených s rekonštrukčnou chirurgiou pri akútnej klinickej potrebe,“ povedala Francesca Mariani, docentka bunkovej neurobiológie a hlavná výskumníčka v tomto programe. „V raných fázach nášho chápania nám myš poskytuje výnimočnú schopnosť využiť potenciál buniek z perichondria a im podobných buniek pri regeneratívnej terapii.“