Radomír

Horsepox Vedci z Univerzity v Alberte vytvorili horsepox, smrtiaci vírus, ktorý úzko súvisí s rovnako smrteľnými ovčími kiahňami. Na rozdiel od nich však neohrozuje ľudí, ale je smrteľný pre kone. Vedci vírus vytvorili počas šesťmesačnej štúdie sponzorovanej farmaceutickou spoločnosťou Tonix. Poštou nakúpili sekvencie DNA a zoradili ich tak, aby vytvorili vírus. Celý projekt nebol drahý. Časti DNA, ktoré použili, ich stáli iba 100-tisíc dolárov. Štúdia spôsobila v čase jej odhalenia škandál. Niektorí vedci sa obávali, že vlády alebo teroristi môžu poznatky zneužiť na vytvorenie biologickej zbrane. Vedci vysvetlili, že vírus vytvorili, aby vyvinuli vylepšenú vakcínu proti kiahňam.

Čierna smrť V rokoch 1347 až 1351 postihla Európanov záhadná choroba, ktorá zabila viac ako 50 miliónov ľudí. Išlo o čiernu smrť, ktorú spôsobuje baktéria Yersinia pestis. Aj keď ochorenie stále existuje, nie je také silné ako kedysi. Pred niekoľkými rokmi vedci z niekoľkých škôl, vrátane Univerzity v Tubingene v Nemecku a McMaster Univerzity v Kanade znovu vytvorili smrtiace baktérie zo vzoriek DNA extrahovaných zo zubov obete, ktorá zomrela počas moru. Získali iba 30 miligramov baktérií, ale to stačilo na ich obnovenie. Potvrdili, že baktérie majú&nbsp; rovnaký pôvod ako tie, ktoré vyvolávajú ochorenie dnes. Súčasné baktérie sú však po mutácii menej smrtiace.

Obrna Aj vedci zo Štátnej univerzity v New Yorku vytvorili smrtiaci umelý vírus. Ide o detskú obrnu, ktorá je rovnako silná ako tá prírodná. Nakazené myši ochoreli rovnako ako keby ich vystavili prírodnej detskej obrne. Laboratórna detská obrna vyvolala kontroverzné názory. Vedci prevzali jej kód z databáz dostupných takmer každému. Niektorí odborníci sa obávajú, že ľudia s postrannými úmyslami by mohli vyvinúť vlastnú umelú detskú obrnu, ktorú je oveľa ľahšie vyrobiť ako iné nebezpečné vírusy, napríklad kiahne. Genetický kód kiahní obsahuje 185 000 písmen, kým detská obrna má dĺžku iba 7 741 písmen. Vedci majú obavy, že budeme musieť byť znovu očkovaní proti tejto chorobe, pretože by sa mohla znovu rozšíriť.

SARS 2.0 Závažný akútny respiračný syndróm (SARS) je letálny vírus. Počas epidémie v rokoch 2002 až 2003 infikoval osemtisíc ľudí v 29 krajinách, zomrelo viac ako 700 osôb. A vedci vyrobili ešte smrteľnejší vírus. Zmutovaný vírus vytvorila skupina vedcov pod vedením Dr. Ralpha Barica z Univerzity v Severnej Karolíne a nazvali ho SARS 2.0. Vyvinuli ho pridaním nejakého proteínu do prirodzene sa vyskytujúceho vírusu SARS. SARS 2.0 je odolný voči vakcínam a liekom používaným na liečenie prirodzene sa vyskytujúceho vírusu SARS. Tím uviedol, že výskum bol nevyhnutný, pretože prírodný vírus by mohol mutovať a stať sa odolný voči existujúcim očkovacím látkam. Vytvorenie mutovaného vírusu podľa nich prispeje k vytvoreniu silnejšej vakcíny, ktorá nás ochráni pred epidémiou. Niektorí vedci sa však obávajú, že práve SARS 2.0 by mohol túto epidémiu spustiť, keby niekedy unikol z laboratória.

Hybridný vírus MERS-besnota Vedci vytvorili hybridný vírus MERS a besnoty. Cieľom je využiť ho na vývoj vakcíny, ktorá nás ochráni pred obidvomi vírusmi. Besnota je smrteľná choroba, ktorá sa prenáša na ľudí po uhryznutí infikovaným zvieraťom. Respiračné ochorenie MERS spôsobuje vírus, ktorý sa objavil v Saudskej Arábii pred niekoľkými rokmi. Úzko súvisí so SARS a šíri sa z netopierov na ťavy a nakoniec na ľudí. V čase prvej epidémie nakazil 1 800 ľudí a zabil viac ako 630 osôb. Miera úmrtnosti je približne 35 percent. Hoci SARS spôsobil viac úmrtí, má nižšiu úmrtnosť ako MERS -&nbsp; iba asi desať percent. A proti MERS zatiaľ nemáme vakcínu. Pri tvorbe hybridného vírusu besnota vedci vzali niektoré proteíny z vírusu MERS a pridali ich do besnoty. Nový vírus použili na vývoj vakcíny, vďaka ktorej sa stali myši odolné proti besnote a MERS. Vedci sa domnievajú, že vakcína bude účinná aj u ľudí a tiav, u ktorých existuje riziko, že dostanú MERS.

Vtáčia chrípka Holandskí vedci vytvorili mutovanú a smrteľnejšiu verziu vtáčej chrípky. Pôvodná vtáčia chrípka sa medzi ľuďmi neprenáša, vedci ju však upravili, aby to bolo možné. Na testovanie vírusu použili fretky, ktoré majú podobné príznaky vtáčej chrípky ako ľudia. Pri desiatej generácii zvierat už zmenený vírus mutoval a šíril sa vzduchom. Pôvodná vtáčia chrípka sa vzduchom nešíri. Vedecká komunita prijala štúdiu so zmiešanými pocitmi. Ešte viac kontroverzií vzniklo, keď sa holandskí vedci pokúsili zverejniť postup na vytvorenie smrtiaceho vírusu. Odborníci sa obávajú, že teroristi môžu výskum zneužiť na výrobu smrtiacej biologickej zbrane, ktorá by zabila polovicu ľudí na svete. Avšak vedci, ktorí upravený vírus vytvorili, tvrdia, že štúdia bola nevyhnutná, aby sme sa mohli pripraviť na epidémiu vtáčej chrípky.

Smrtiace choroby, ktoré vznikli v laboratóriách: Keď sa dostanú von, nastáva katastrofa

Výber pre vás

Smrtiace choroby, ktoré vznikli v laboratóriách: Keď sa dostanú von, nastáva katastrofa

Súvisiace články

6 vecí, ktoré vám dokážu, že sme rovnakí ako naši predkovia

FOTO Najohybnejšia žena sveta: Julia sa napchá aj do malej krabice

FOTO S najpríťažlivejšou pilotkou Mariou by ste sa chceli ocitnúť v kokpite

FOTO Ušetriť na jedle a stále jesť dobre? 11 trikov, ako na to

Zabudnite na coronu, svet trápia oveľa smrtiacejšie vírusy

Aj vy splachujete peniaze do záchoda: Ľudské výkaly obsahujú zlato a nie je ho málo

Výber pre vás