Radomír

Prvý veľký zaznamenaný mor Justiniánsky mor, ktorý vypukol v roku 541, je prvou zaznamenanou pandémiou v histórii, pretože sa prehnal trom kontinentami. Pravdepodobne začal v Egypte a na ostatné kontinenty sa dostal prostredníctvom obchodných lodí zamorenými hlodavcami prenášajúcimi chorobu. Keď sa mor dostal do Konštantínopolu, v prvom roku zahynulo zhruba 300-tisíc ľudí. Mor má pomenovanie po byzantskom cisárovi Justiniánovi, ktorý vládol od roku 527 do 565. Snažil sa vybudovať rovnako slávnu ríšu ako staroveký Rím, no mor udrel a úplne ju zdecimoval. Aj cisár sa nakazil, ale na rozdiel od mnohých iných prežil.

Smrteľný mikrób Justiniánsky mor aj Čiernu smrť spôsobil rovnaký mikroorganizmus, Yersinia pestis. Hoci sa kmene každého moru líšili, obidve mali smrtiace následky. Čierna smrť, ku ktorej došlo v rokoch 1347 až 1351, zabila 50 až 200 miliónov Európanov. Skorší Justinianov mor zabil 100 miliónov ľudí naprieč Európou, Áziou, Arábiou a severnou Afrikou. Aj keď obidve pandémie od seba delí zhruba 800 rokov, obe rozšírili na človeka hlodavce svojimi blchami.

Vírus obnovili V 60-tych rokoch exhumovali pozostatky ženy a muža, ktoré našli neďaleko Mníchova. Vedci predpokladali, že mohli byť obeťami Justiniánského moru, a to sa potvrdilo v roku 2016, keď odobrali vzorky. Ylarinia pestis sa nachádzala v zube – stoličke ženskej kostry. Baktériu spôsobujúcu Justiniánsky mor vedci dokázali zrekonštruovať a našli podobnosť s Čiernou smrťou. Aj keď vzkriesenie „mŕtvych“ chorôb zvyčajne vyvoláva strach, tento nedávny pokus sotva spôsobil senzáciu. Dôvodom môže byť to, že morovú baktériu považujeme za evolučnú slepú uličku, alebo jednoducho preto, že väčšina ľudí o Justiniánskom more nepočula.

Príznaky Justiniánsky mor začínal miernou horúčkou, čo nespôsobovalo znepokojenie, kým sa o niekoľko dní neskôr nezačali tvoriť opuchy. Čierne pľuzgiere plné hnisu boli jasným znamením, že niekto má mor. V tomto okamihu obete niekedy upadli do hlbokej kómy a zomreli. Menej šťastní trpeli delíriom a paranojou. Často mali samovražedné sklony a bolo mimoriadne ťažké sa o nich starať. To všetko sa udialo za pár dní. Išlo o rýchlo pôsobiaci mor, ktorý začínal ako mierna infekcia, no zanechal za sebou priveľa obetí.

Likvidácia tiel V Konštantínopole zomrelo každý deň na vrchole pandémie viac ako päťtisíc ľudí. Pre rodiny bolo stále náročnejšie pochovať mŕtvych. Justinián nakoniec musel menovať súdnych úradníkov, ktorí to mali za úlohu. Stále však bolo príliš veľa obetí a telá často hnili v uliciach. Hrobky sa rýchlo zapĺňali a úradníci museli konať. Telá preto pochovávali do hromadných hrobov, niektoré naložili na člny smrti, odviezli ich na more a hodili cez palubu. Alebo telá nosili do opevnených veží, ktoré po naplnení zapečatili.

Identifikácia tiel Mnohí z nás opovrhujú povinnosťou chodiť s menovkou, ale počas moru to bolo nevyhnutnosťou, najmä ak ste mali rodinu. Keďže mor postupoval rýchlo, ľudia začali pred odchodom z domovov nosiť menovky na paži, ktoré boli jediným spôsobom ako zabezpečiť správnu identifikáciu, ak umreli mimo domov. Ich rodiny sa vďaka tomu mohli dozvedieť o úmrtí svojich blízkych.

Desivé fakty o Justinánskom more, prvej zaznamenanej pandémii

Výber pre vás

Desivé fakty o Justinánskom more, prvej zaznamenanej pandémii

Súvisiace články

Prvé vyobrazenie Ježiša: Zabudnite na dlhé vlasy a bradu, ide o výsmech

Búrka, ktorá zmenila dejiny: Jedna stroskotaná loď určila osud celého regiónu

Z kostolnej veže visia tri klietky: Viete, prečo ich sem umiestnili?

FOTO Nafukovacie tanky: Bezbranné makety odvádzali pozornosť nepriateľa

Kotlíková vojna bola súbojom Dávida s Goliášom, obeťou sa stala polievka

Orientujete sa v poznávacích značkách? KVÍZ preverí vaše vedomosti

Výber pre vás