MENU
Menu
a

Spektrum Kotlíková vojna bola súbojom Dávida s Goliášom, obeťou sa stala polievka

Kotlíková vojna by mohla byť pokojne synonymom súboja Dávida s Goliášom. Flotila Svätej ríše rímskej sa v nej stretla s jedinou nepriateľskou loďou a predsa sa vrátila domov porazená. Konflikt netrval ani deň a padol počas neho jediný výstrel. Ten zasiahol kotlík s polievkou.

Spor, ktorý pred viac než 200 rokmi viedli k rozpútaniu bizarného konfliktu, sa týkal území dnešného Holandska, Belgicka a Luxemburska. Tým vládli Habsburgovci, ktorí sedeli aj na tróne Svätej ríše rímskej národa nemeckého. V roku 1581 sa ale skupina siedmich nizozemských štátikov na severe regiónu rozhodla vzbúriť proti Habsburgovcom a vyhlásila nezávislosť. Vznikla Nizozemská republika, tiež nazývaná Republika siedmich spojených provincií.

Po 80 rokov trvajúcom konflikte nakoniec Habsburgovci ustúpili a vznikli tak základy moderného Holandska. Z južných provincií sa neskôr stalo Belgicko a Luxembursko, tie však naďalej ostávali v područí mocného rodu.

Vzťahy medzi Nizozemskom a španielskymi Habsburgovcami ale naďalej ostávali napäté. Hlavným zdrojom rozkolov bol tok rieky Šelda, ktorý od roku 1585 kontrolovali Nizozemci. Rieka pramení v severnom Francúzsku a tečie cez južné provincie, na krátky čas ale vstupuje aj do Holandska a ústi do Severného mora. Kým nevznikla Republika siedmich spojených provincií, južné provincie profitovali z obchodu, ktorého hlavnou tepnou bola práve Šelda. Prístavy v Gente a Antverpách boli dôležitými strediskami obchodu. Lenže Nizozemci ústie rieky uzavreli, centrá obchodu sa presunuli do Amsterdamu a Middelburgu a južné provincie citeľne utrpeli.

Cisára Jozefa II., syna Márie Terézie, stav rozhodne netešil. Ríša prichádzala o peniaze a panovník od Nizozemcov požadoval okamžité odstránenie blokády ústia Šeldy. Odmietli, a tak Jozef II. vyslal z Antwerp tri lode k ústiu rieky, ktoré ho mali násilím uvoľniť. Nizozemci odpovedali jediným plavidlom s názvom Dolfijn, ktoré sa 9. októbra stretlo v „boji“ s loďami Jozefa II.

Informácie o súboji sú hmlisté, ale zvykne sa usudzovať, že posádka Dolfijna vypálila len jednu dobre mierenú ranu k nepriateľskej vlajkovej lodi Le Louis a zničila kotlík s polievkou v kapitánovej kajute. Veliteľ sa zľakol a vzdal bez boja.

Jozef II. sa samozrejme rozzúril a vyhlásil Nizozemcom vojnu. Vyslal armádu, ktorá dobyla pevnosť Lillo severne od Antverp a prerazila niekoľko priehrad, následkom čoho zahynuli stovky civilistov. Obe strany sa ale napokon dohodli na kompromise. Nizozemci si ponechali kontrolu nad ústím Šeldy, ale ako kompenzáciu museli zaplatiť Habsburgovcom niekoľko miliónov florénov. Šelda navyše nezostala uzavretá nadlho. Nizozemci totiž prišli o vládu nad svojim územím v prospech Francúzska a to rieku otvorilo už v roku 1792.