MENU
Menu
Munster

Spektrum Z kostolnej veže visia tri klietky: Viete, prečo ich sem umiestnili?

Ak niekedy navštívite nemecké mesto Münster, zdvihnete hlavu a zahľadíte sa na vežu tamojšieho Kostola svätého Lamberta, možno si všimnete tri klietky. Visia tesne nad hodinami a hoci sú dnes prázdne, kedysi tomu tak nebolo. Obsahovali ostatky troch ľudí, ktorí rozbehli skutočne brutálnu revolúciu.

V 16. storočí vládol Münsteru biskup Franz von Waldeck, pomerne umiernený katolík, ktorý na území mesta toleroval všetky kresťanské viery. Aj preto Münster priťahoval najrôznejších veriacich, ktorým umožňoval vyznávať vieru bez strachu z prenasledovania. Z tohto dôvodu sem prišiel aj nizozemský anabaptista Johan Beukelszoon z mesta Leiden, ktorý sa do dejín neskôr zapísal ako Jan z Leidenu.

Anabaptistov zvykli považovať za odnož protestantov a členovia tejto cirkvi napríklad verili, že vyznať vieru v Ježiša Krista môže len dospelý človek, a tak nekrstili deti, ale iba dospelých. Verili tiež, že všetci ľudia sú si rovní a že majetok by sa mal deliť rovným dielom medzi všetkých.

Jan z Leidenu bol skúsený manipulátor a zhromažďoval stále viac anabaptistov. Netrvalo dlho, kým našiel skúsených kazateľov ochotných rozširovať povedomie o tejto viere a onedlho už svorne v uliciach popierali katolícke doktríny. Po celom severnom Nemecku tiež distribuovali pamflety, ktoré do Münsteru zvolávali chudobných, aby si vzali svoj podiel z majetku boháčov a stali sa Božími vyvolenými. Netrvalo dlho a Jan z Leidenu okolo seba zhromaždil tisíce fanatikov a zaslepencov, ktorí zmenili tolerantné mesto v čosi celkom iné.

Jan z Leidenu krstí ženu.
Zdroj: Public Domain

Jan z Leidenu vyštval z funkcií biskupa von Waldecka i členov mestskej rady a nahradil ich svojimi ľuďmi. „Neveriacich“ vyhnali z domovov a zabavili im majetky. Do Münsteru sa z vidieka valili ďalšie húfy skutočných anabaptistov i tých, ktorí si chceli urvať kus majetku pre seba. Každý dospelý sa musel dať povinne znovu pokrstiť. Zakázali sa peniaze i vlastnenie nehnuteľností, pálili sa knihy.

Jan z Leidenu sa vyhlásil za vodcu a začal nosiť kráľovský kostým, zatiaľ čo od svojich nasledovníkov chcel, aby chodili nahí a chystali sa na druhý príchod Krista. Zaviedla sa povinná polygamia a Jan z Leidenu mal 16 manželiek. Aj za malé prehrešky sa trestalo smrťou, zatiaľ čo obyvatelia mesta začali kvôli nedostatku zásob hladovať.

Situácia trvala asi rok, potom biskup von Waldeck úspešne intervenoval a vytrhol mesto z rúk anabaptistov. V januári 1536 sa Jan z Leidenu, nový starosta Bernhard Knipperdolling a ďalší prominentný anabaptista Bernhard Krechting skončili na popravisku. Na trhovisku ich najprv mučili žeravými kliešťami, potom im vyrezali jazyky a ich životy ukončili rozhorúčené dýky, ktorými im kat prebodol srdcia. Telá umiestnili do klietok a tie zavesili z veže kostola svätého Lamberta, kde viseli 50 rokov. Potom sa ostatky odstránili, ale klietky tu vidno dodnes.