Divé prasce sú už roky pohromou severoamerickej flóry a fauny, no zdá sa, že nový druh „supersvíň“ celý problém ešte zhorší. Tieto tvory vznikli krížením domácich ošípaných s divými prascami a výsledkom je živočích s prispôsobivosťou diviaka lesného a veľkosťou a plodnosťou domácej ošípanej. No a túto kombináciu očividne nie je je možné poraziť.

Tieto supersvine sú schopné nielen prežiť v chladných podmienkach a vyhrabávať si brlohy v hlbokom snehu, no dokážu aj likvidovať úrodu, kŕmiť sa čímkoľvek od prepelíc cez moriaky a srny až po losy a šíriť smrtiace choroby vrátane afrického moru ošípaných.<br>Podľa niektorých odborníkov sú supersvine najinvazívnejším druhom na našej planéte. Množia sa nekontrolovateľným tempom a vďaka neuveriteľnej prispôsobivosti vedia prežiť aj v najdrsnejších podmienkach.

Ošípané sa do Ameriky dostali už v 16. storočí, no problémy s kanadskými supersviňami sa objavili až v 80. rokoch 20. storočia. Kanadské úrady vtedy nabádali poľnohospodárov, aby rozširovali chov ošípaných a krížili ich s diviakmi. V roku 2001 ale skolaboval trh a frustrovaní chovatelia jednoducho vypustili svojich odchovancov do prírody.

Boli to práve krížence, ktoré predstavovali najväčšiu hrozbu. Tie najväčšie jedince s hmotnosťou až 300 kilogramov dokázali prežiť aj pri teplote -50 stupňov Celzia a príroda si s nimi jednoducho nedokázala poradiť. Odborníci si vtedy mysleli opak, tvrdili, že krutá zima celý problém vyrieši za ľudí. Stal sa však opak. Zvieratá nepomrzli a na jar sa začali množiť raketovým tempom.

Supersvine si vedia klami vyhĺbiť brlohy aj v dvojmetrovom snehu a zatepliť ich rákosím. Poľovníci ich v zime bežne stopujú tak, že nadránom, keď je najväčšia zima a teplota klesá na -30 stupňov Celzia, sledujú, odkiaľ zo snehu stúpa para. Supersvine majú totiž v brlohoch skutočne teplo.

Tieto živočíchy sú mimoriadne inteligentné a hoci fungujú najmä cez deň a v noci spia, ak zistia, že sa koná poľovačka, otočia si denný režim a stanú sa z nich nočné tvory. Prípadne zmiznú do mokradí, kde je prakticky nemožné ich stopovať.

A ako rýchlo sa množia? Samica dokáže v jednom vrhu porodiť až šesť mláďat a rodí aj dvakrát ročne. To znamená, že aj keby poľovníci odstrelili 65 percent celkovej populácie supersvíň, v nasledujúci rok by bol počet zvierat aj tak vyšší. Niektoré kanadské provincie už upustili od snahy supersvine vyhubiť a miesto toho sa snažia len obmedziť ich šírenie. Štáty na severe USA sa miesto toho pripravujú na inváziu.

Kanaďania tvrdia, že jediná možnosť je agresivita. Treba vraj využiť každý možný nástroj na lov supersvíň: od pozemných pascí až po vystreľovanie sietí z vrtuľníkov. Zaujímavou taktikou sú napríklad takzvané „Judášove prasce“ (Judas pigs). Plán spočíva v umiestnení GPS stopovača do tela svine v nádeji, že sa zviera pridá k stádu a týmto spôsobom bude možné uloviť viac kusov naraz.

V Kanade však už pokusy o vyhubenie prakticky vzdali. Otázne je, ako dokážu voči invazívnemu druhu zakročiť USA.

Supersvine chystajú inváziu, množia sa raketovým tempom

Výber pre vás

Supersvine chystajú inváziu, množia sa raketovým tempom

Súvisiace články

Najneuveriteľnejšie historické pamiatky, ktoré majú význam aj dnes

Pokuty v zahraničí: Koľko zaplatíte za príliš rýchlu jazdu?

Slávne bitky, ktoré vám Hollywood ukázal celkom nepravdivo

Ako Hollywood klame: Bitky, ktoré natočili nepravdivo

Najlepšie miesta na pozorovanie vesmíru: Pozrite sa do diaľav

Fascinujúce príbehy ľudí, ktorí pátrali po nezvestných

Výber pre vás