Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Viac než 200 rokov bolo Japonsko v 17. až 19. storočí takpovediac odrezané od sveta. Chránilo sa najmä pred Európanmi, ktorí mali do krajiny vychádzajúceho slnka zakázaný vstup. Tvrdý prístup k cudzincom začal počas obdobia Edo začiatkom 17. storočia a to najmä preto, aby sa zabránilo šíreniu kresťanstva naprieč Japonskom. Nové náboženstvo sa totiž pochopiteľne vnímalo ako koloniálna hrozba a panoval strach, že kresťanstvo oslabí moc šogunátu a naruší krehký mier, ktorý po stáročiach v krajine zavládol.

Lov na európskych misionárov začal už v roku 1587 za vlády vojenského diktátora Hidejošiho Tojotomiho. Napriek tomu, že mali do Japonska zakázaný vstup, dokázali konvertovať asi 300-tisíc ľudí naprieč všetkými spoločenskými vrstvami. Tojotomi kresťanov vnímal ako potenciálnu hrozbu, ktorú sa rozhodol odstrániť. A keď v roku 1598, ďalší šóguni kráčali v jeho stopách.

Aj do Japonska sa totiž dostali zvesti o španielskej a portugalskej kolonizácii Nového sveta a Japonci sa obávali, že ich čaká rovnaký osud. Už začiatkom 17. storočia sa krajina začala uzatvárať pred svetom a v rokoch 1633 až 1639 vyšlo viacero ediktov, ktoré Japonsko pred cudzincami doslova zamkli. Nielenže cudzinec nesmel vstúpiť do krajiny, no žiadny Japonec ju pod hrozbou trestu smrti nesmel ani opustiť.

Obchod s Európanmi bol ale výnosný a šógun Iemicu Tokugawa urobil v tomto smere strategický krok. V roku 1634 nariadil vybudovanie umelého ostrova, ktorý sa stal známy ako Dedžima. Vznikol vykopaním kanála naprieč malým polostrovom a s pevninou ho spájal úzky most. Mal rozmery len 120 x 75 metrov a na nasledujúcich vyše 200 rokov sa stal jediným miestom v japonských vodách, kde mohli Európania kotviť so svojimi loďami.

Briti v tvrdej konkurencii neuspeli, ich sila v juhovýchodnej Ázii v tom čase ešte nebola taká výrazná. Portugalcom bol pre zmenu zakázaný vstup už v roku 1637 a to z dôvodu podozrenia, že podporovali vzburu kresťanov voči šógunátu. Holanďanov naopak Japonci vítali, a to je preto, že povstanie pomohli potlačiť. Vyslúžili si tak výhradné právo na obchod s Japonskom.

Dedžimu neustále chránili dôstojníci a vojaci, ktorých jedinou úlohou bolo dozerať na činnosť Holanďanov. Akékoľvek kresťanské rituály boli zakázané a každá loď prechádzala podrobnou prehliadkou. Posádky museli odovzdať všetky Biblie, v nedeľu sa povinne pracovalo. Japonskí civilisti na Dedžimu nemali prístup, výnimkou boli umelci, kuchári, stolári, účtovníci a prostitútky.

V počiatočných rokoch existencie Dedžimy tu pristávalo asi sedem lodí ročne, šógunát ale tento počet postupne znižoval. Holandským obchodníkom sa tu ale napriek tvrdým reštrikciám podarilo vybudovať prosperujúcu obchodnú kolóniu.

V roku 1854 izolácia skončila. Japoncov k tomu donútili Američania a do obchodovania sa následne zapojili aj európske štáty. Skončila aj nevyhnutnosť existencie Dedžimy, ktorú skalami a hlinou opäť spojili s pevninou a stala sa súčasťou mesta Nagasaki.

Pôvodné stavby na bývalom ostrove stáli až do 9. augusta 1945, kedy ich vážne poškodil výbuch jadrovej bomby. Zopár ich však prežilo a neskôr sa stali súčasťou dobového múzea. Vo videu na začiatku článku môžete vidieť, ako Dedžima vyzerá dnes.

Ostrov, ktorý spájal Japonsko so svetom: Dedžimu zničila jadrová bomba

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Ostrov, ktorý spájal Japonsko so svetom: Dedžimu zničila jadrová bomba

Autor článku

Noel

Súvisiace články

Prelomové technológie, ktoré môžu zabezpečiť čistejšiu energiu

Päť potravín, ktoré môžete dať zjesť aj vášmu psovi

Na Floride ulovili obrieho aligátora, bol druhý najväčší v dejinách štátu

KVÍZ o svetoznámych univerzitách: Viete, kde sídlia?

Prelomové technológie v energetike, o ktorých sa nehovorí

Prvé múzeum v dejinách ľudstva riadila žena, fascinovali ju dejiny

Výber pre vás