Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

6. novembra 2001, približne o jedenástej predpoludním prišla žena na dohodnutý termín do Hair Gallery, v Montane. Keď vstúpila do salónu, uvidela ležať na zemi mŕtvolu 62-ročnej Dorothy Harrisovej v kaluži krvi. Polícia následne v technickej miestnosti v zadnej časti obchodu objavili ďalšie dve telá. Patrili 44-ročnej Brende Patchovej a 71-ročnej Cynthii Paulusovej. Všetkým trom ženám vrah podrezal hrdlo. Vyšetrovatelia vylúčili lúpež ako motív, pretože z obchodu nič nezmizlo a žiadna z obetí nebola ani sexuálne napadnutá. Polícia vyšetrovaním zistila, že žena vošla do salónu len zopár minút po vraždách. Spomenula si, že videla čudného mladého muža v dlhej tmavej bunde s čiernym klobúkom, ktorý veľmi zvláštne chodil. Vzhľadom na podivné črty podozrivého a údajne nemotornú chôdzu sa niektorí policajti domnievajú, že vrahom bola žena prezlečená za muža. Dodnes sa prípad nepodarilo vyriešiť.

1. decembra 1971 našli v dome na North LaSalle Street v Indianapolise tri mŕtvoly. Dom patril 34-ročnému Robertovi Giersemu a 27-ročnému Robertovi Hinsonovi, treťou obeťou bol 27-ročný James Barker. Po dôkladnom preskúmaní miesta činu polícia zistila, že vrah ich udrel do hlavy nejakým tupým predmetom. Obete mali zviazané ruky a hrdlá podrezané tak hlboko, že došlo takmer k oddeleniu hlavy od tela. Vrah nechal každú mŕtvolu v inej miestnosti. Muži pracovali v mikrofilmovom priemysle, boli bohatí a úspešní, niektorí miestni obyvatelia však tvrdili, že mali prepojenie s mafiou. Hlavným podozrivým bol Ted Uland, majiteľ Records Security, ktorý uzavrel životné poistenie na Gierseho a Hinsona v hodnote 150-tisíc dolárov. O niekoľko rokov neskôr, v roku 2000, však dcéra muža menom Fred Harbison pre miestne médiá uviedla, že jej otec na smrteľnej posteli napísal priznanie, v ktorom tvrdil, že spáchal trojnásobnú vraždu na objednávku od Ulanda. Polícia to však dodnes nedokázala preukázať.

6. decembra 1991 hasiči v hlavnom meste Austine v Texase reagovali na podozrenie z podpaľačstva v obchodnom dome. Súčasťou nákupného centra, ktoré sa nachádzalo na severozápadnom okraji mesta, bol obchod s jogurtmi s vtipným názvom „Nemôžem uveriť, že je to jogurt!“ Hasiči požiar uhasili, ale museli privolať políciu. V obchode s jogurtmi totiž ležali telá štyroch mladých žien od 13 do 17 rokov. Všetky obete boli nahé, zviazané a so strelnými ranami na hlave. Tri telá ležali uložené na sebe a najmenej jedno z dievčat bolo znásilnené. V októbri 1999, o osem rokov neskôr, zatkli v Texase štyroch mladých mužov. Dvoch z nich obvinili zo spomínaných vrážd, avšak na základe chabých dôkazov DNA, preto o päť rokov neskôr odvolací súd v Texase ich odsúdenie zrušil. Čiastočne to bolo aj kvôli zlej reputácii detektíva Hectora Polanca, ktorého obvinili, že počas kariéry si vynútil 13 falošných priznaní.

Malým mestom Ina v štáte Illinois otriasla 18. novembra 1987 štvornásobná vražda. 19. novembra prišla polícia k prívesu 29-ročného Roberta Keitha Dardeena, ktorý neprišiel do práce. Vo vnútri našli neskutočnú hrôzu. Ležala v ňom Keithova 30-ročná manželka Elaine spolu s trojročným synom Petrom. Obaja boli ubití na smrť bejzbalovou pálkou, ktorá bola Petrovým narodeninovým darčekom. Ešte horšie bolo, že Elaine bola tehotná. Vrah alebo vrahovia ju zbili tak silno, že v polovici útoku začala rodiť. Novonarodené dievčatko vytiahli na svet a následne ho surovo ubili na smrť. Keithovo telo našli až na druhý deň na neďalekom poli. Pitva preukázala, že Keitha zastrelili a zároveň mu odrezali penis. Vzhľadom na absolútnu hrôzu miesta činu začali miestni zo zločinu obviňovať satanistov. Iní tvrdili, že rodinu Dardeenovcov zabili narkomani, aby získali peniaze na drogy. Polícia obe podozrenia rýchlo vylúčila, pretože neexistovali dôkazy o rituálnej činnosti a videorekordér a kamera zostali na mieste činu. Istý čas vyšetrovatelia z Illinois podozrievali sériového vraha Angela Maturina Resendiza, pôvodom Mexičana, no skutok mu nevedeli dokázať. Ďalší sériový vrah z Texasu, Tommy Lynn Sells, sa k činu priznal v roku 2000, no v priebehu rokov príbeh niekoľkokrát menil, preto sa stal nedôveryhodným.

Najhoršie masové vraždy v dejinách USA, ktoré sa nepodarilo vyšetriť (2. časť)

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Najhoršie masové vraždy v dejinách USA, ktoré sa nepodarilo vyšetriť (2. časť)

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Fascinujúce filmy o kultoch, ktoré by ste mali poznať

Najdesivejšie miesta, ktoré by ste nechceli navštíviť osamote

FAKTY X: Jazero mŕtvych: Pôvod kostí ostáva dodnes neznámy

FAKTY X: Najdesivejšie miesta východnej Európy: Poznáte ich?

FAKTY X: Vražedný hrad: Budova plná pascí slúžila chúťkam sériového vraha

FAKTY X: Desivé paranormálne stretnutia: Tieto sa naozaj stali

Výber pre vás