Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Valerián Cisár Valerián vládol v rokoch&nbsp;253 až 260.&nbsp;Určite nepatril k obdivovaným či dokonca uctievaným panovníkom. Súčasníci mu vytýkali, že hanebne padol do rúk nepriateľov a strávil zvyšok života v „ponižujúcom otroctve“. Zničujúca bola pre neho bitka pri Edesse proti perzskému cisárovi Šápúrovi, ktorý Valeriána preľstil a&nbsp;zajal. Podľa niektorých kronikárov ho vraj perzský kráľ chcel maximálne ponížiť, a&nbsp;preto Valeriána používal ako stúpadlo pri vysadaní na koňa. Podľa iných zdrojov ho neskôr stiahli z&nbsp;kože, ktorú vypchali myrtou a vystavili v chráme ohňa bohyne&nbsp;Anáhity. Iní neprajníci tvrdia, že kožu bývalého cisára používali perzskí králi ako podnožku.

Caligula Gauis Caesar Augustus Germanicus Caligula bol cisárom Rímskej ríše od roku 37 do roku 41. Pri nástupe na trón bol medzi obyvateľmi dosť populárny, ale hýrivým spôsobom života čoskoro minul všetok&nbsp;štátny majetok. Krátko po nástupe na trón sa Caligula nepochopiteľne zmenil. Prejavilo sa u neho šialenstvo, ktoré nemalo obdoby a vedci predpokladajú, že bolo následkom&nbsp;encefalitídy. Najskôr viedlo k strate zábran, potom k rozpadu spoločenských návykov a nakoniec k dezintegrácii jeho osobnosti a demencii.&nbsp;Svojou choromyseľnosťou, sexuálnou nenásytnosťou a&nbsp;bezuzdným vládnutím si cisár urobil mnoho nepriateľov, jeho smrť bola preto veľmi&nbsp;krutá. Prebodli ho mečom, zlomili mu čeľusť a&nbsp;keď sa ležiac na zemi zvíjal v&nbsp;bolestiach, dorazili ho tridsiatimi bodnutiami mečom. Niektorí neprajníci mu dokonca vrazili meč do genitálií. Nenávisť k nemu bola taká veľká, že zavraždili aj jeho manželku a jednoročnú dcéru.

Petronius Maximus Petronius Maximus bol&nbsp;cisárom Západorímskej ríše len niečo vyše dvoch mesiacov v&nbsp;roku 455. V tomto období mala Rímska ríša veľké problémy. Do strednej Európy prúdili v&nbsp;5. storočí mnohé kmene a&nbsp;národy s&nbsp;cieľom založiť si tu vlastné kráľovstvá. Neustále dochádzalo k spochybňovaniu moci cisárov, a preto sa cisári spreneverili svojim sľubom a&nbsp;snažili sa upevniť si moc podlými skutkami. Petronius Maximus nechal zavraždiť Flavia Aetia, slávneho generála, ale aj&nbsp;cisára Valentiniana. Následne sa sám vyhlásil za nového cisára a&nbsp;oženil sa s&nbsp;vdovou po Valentinianovi, aby legitimizoval svoje kroky. Svojim počínaním však nahneval&nbsp;Vandalov, ktorí Rím vyplienili. Počas ich útoku Petroniusa Maximusa pri pokuse o útek ľud ukameňoval.

Commodus Marca Aurelia označujú za jedného z najmúdrejších ľudí, akí kedy vládli.&nbsp;Jeho smrť priniesla koniec obdobia pokojnej a mierovej politiky. Bohužiaľ, Marcus Aurelius zanechal ríšu v rukách svojho nestabilného syna Commoda, ktorý vládol v&nbsp;rokoch 180 až 192. Historici ho označujú za jedného z najhorších rímskych cisárov. Commoda bavil predovšetkým hýrivý a&nbsp;nemravný život, kvôli čomu mnohým ležal v&nbsp;žalúdku. Preto voči nemu pripravili mnoho sprisahaní. Prvé zosnovala jeho sestra, ktorá si na neho najala vraha. Keď sa o tom dozvedel Commodus, nechal zabiť nielen najatého vraha, ale aj sestru. Keď neskôr nevyšlo ani otrávenie cisára Commoda jedom či zosnovanie jeho zabitia počas poľovačky, akcie sa ujala jeho manželka - najala si vraha, ktorý ho zaškrtil v&nbsp;kúpeľoch. Mŕtve telo Commoda obalili plachtami a potajomky odniesli z paláca.&nbsp;&nbsp;

Joannes Joannes vládol v&nbsp;rokoch 423 až 425. Keď zomrel cisár Honorius, v Rímskej ríši nastalo politické vákuum. Cisárom sa mal stať jeho synovec Theodosius, východný cisár, ktorý však nedokázal získať v&nbsp;západnej časti ríše potrebnú autoritu. Bezvládie využil ambiciózny rímsky úradník Joannes, ktorý sa nechal vyhlásiť za západorímskeho cisára. Diplomatickými prostriedkami sa neskôr snažil dosiahnuť, aby Východ uznal jeho povýšenie do cisárskej hodnosti, čo však Theodosius odmietol.&nbsp;Vystal na Západ vojsko, ktorého veliteľa Joannes zajal. Nič mu to nebolo platné, presile neodolal a&nbsp;vojská východného cisára onedlho Joannesa zajali. Odvliekli ho na hipodróm v&nbsp;Aquilei, odsekli mu pravú ruku a&nbsp;nechali ho jazdiť na oslíkovi po celom okruhu. Následne ho popravili.

Brutálne konce rímskych cisárov: Dnešní politici majú vlastne šťastie

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Brutálne konce rímskych cisárov: Dnešní politici majú vlastne šťastie

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

FOTO Ako vyzerali najznámejšie stránky vo svojich začiatkoch?

6 desivých miest na našej planéte, ktoré zrejme nepoznáte

5 dobrých vecí, ktoré sa udiali v pandémiou poznačenom roku 2020

FOTO Mesačný povrch na Zemi: Takto trénovali astronauti

Tipy pre sviežejší vzduch v aute: netreba kupovať nič drahé

Domy, na ktorých skúšali jednu z najstrašnejších zbraní, navrhol Čech

Výber pre vás