Deadman’s Island, Anglicko
Maličký ostrov v grófstve Kent, ktorý leží v ústí rieky Medway, je pre širokú verejnosť neprístupný. Asi pred 200 rokmi malo Anglicko veľký problém s umiestnením väzňov. Keďže britská ríša vynikala námorníctvom, disponovala mnohými loďami, ktoré využívali ako väzenské plavidlá. Kráľovské námorníctvo ich malo asi 40.

Z mnohých z nich sa stali doslova väzenské vraky, takže ostrov Deadman’s dodnes pokrývajú kosti mužov, ktorí zomreli na rôzne choroby na palube „prekliatych“ lodí. Medzi skalnatými výbežkami, pieskom a mušľami na ostrove bežne nájdete čeľuste, stehenné kosti alebo lebky. Skvelé miesto na rybačku...

Letisko Pearl's Airport, ostrov Grenada
Cintoríny sú vo všeobecnosti strašidelné. Na tomto cintoríne však nie sú mŕtve telá pod zemou. Ide o akýsi nadzemný cintorín pre ruské a kubánske lietadlá zo sovietskej éry. Pearl's bolo prvé grenadské letisko z roku 1943, ktoré využívali  spojenecké vojská ako vojenskú leteckú základňu počas druhej svetovej vojny.

V sedemdesiatych rokoch 20. storočia ale došlo na Grenade ku komunistickému prevratu a vládu prevzala marxisticko-leninská strana s názvom „Nový klenot“. Počas nasledujúcich niekoľkých rokov sa Grenada stala typickým komunistickým štátom plným korupcie, mimosúdnych vrážd a totálneho kolapsu. Následne sem vpadli Američania. Počas americkej okupácie krajiny od roku 1983 letisko ovládol 8. námorný pluk a slúžilo ako operačná základňa. Dodnes je letisko pripomienkou totalitného režimu.

Prírodná rezervácia Truby King, Nový Zéland
Na celom svete sú opustené a polorozpadnuté pôvodné ústavy pre duševne chorých, ktoré naháňajú strach. Už len samotný fakt, že budova slúžila ako psychiatrická liečebňa, vyvoláva nepríjemné pocity.

Navyše, ak kolujú legendy, že v liečebni zomierali pacienti násilnou smrťou. Okrem vrážd pacientov ústav zachvátil požiar, pri ktorom v roku 1942 zahynuli všetci pacienti s výnimkou dvoch. Z liečebne síce nezostalo veľa artefaktov, ale i zvyšok vyvoláva v návštevníkoch nesmierne stiesnené pocity.

Hrad Himedži, Japonsko
Hrad patrí medzi najstaršie zachované stavby z japonského stredoveku. V roku 1993 ho zapísali na Zoznam svetového dedičstva UNESCO a je zároveň japonským národným kultúrnym pokladom a najnavštevovanejšou pamiatkou. Napriek tomu je strašidelný – kvôli studni.

Legenda vraví, že na hrade kedysi žila mladá dáma menom Okiku, ktorú krivo obvinili zo straty vzácneho rodinného porcelánu, ktorý mal pre majiteľa hradu veľkú cenu. Preto ju nemilosrdne potrestali. Zavesili ju nad studňu, do ktorej ju neskôr hodili. Odvtedy na hrade po nociach straší jej duch. Ak sa v noci ocitnete blízko studne údajne budete počuť ženin šialený šepot a výkriky.  

Obelisk Tommyho Jonesa, Wales
Na tejto pamiatke, ktorá leží v divočine pohoria Brecon Beacons v južnom Walese, je niečo tragicky krásne. Obelisk označuje miesto, kde našli v roku 1900 telo strateného chlapca, pričom turisti ho často používajú ako orientačný bod, aby sa nestratili. Tommy bol päťročný chlapec, ktorý sa rozhodol navštíviť starých rodičov žijúcich na farme neďaleko starobylého mesta Brecon. Keďže sa začalo stmievať, Tommy sa zľakol a rozhodol sa vrátiť. Bohužiaľ, domov sa už nikdy nedostal. Rodina i vojaci hľadali chlapca niekoľko týždňov, no neúspešne. Až o niekoľko mesiacov našli jeho telo na mieste, kde dnes stojí pamätník.

Obyčajná ulica v Paríži, Francúzsko

a
Zdroj: Google Street View

Pre netrénované oko vyzerá ulica obyčajne a nenápadne. Ak sa však poriadne zadívate na asfaltku na ulici Rue de la Roquette tesne pred priechodom pre chodcov, uvidíte päť vyasfaltovaných priehlbín. Tieto zárezy označujú miesto, kde v dávnej minulosti stála parížska gilotína väzenia de la Roquette. Používali ju pri verejných popravách v období medzi rokom 1851 a zatvorením väznice v roku 1899 a za obeť jej padlo 69 odsúdených. Na spomínaných priehlbinách boli kedysi podpery, na ktorých stála „madam Guillotine“. Podľa legendy, ak stojíte príliš dlho v strede jednej z piatich priehlbín, čoskoro zomriete. Možno je to pravda, lebo ste práve uprostred rušnej cesty.